Po jednom liste ostala čitateľka Klaudia v šoku. Svojho dedka milovala. Archív
StoryEditor

Spoveď čitateľky Klaudie (45): Dozvedela som sa, že dedo spravil niečo strašné

21.11.2026, 06:03
Vzťahy

Nikdy nemala pocit, že by v ich rodine bolo niečo, za čo by sa mala hanbiť. Samozrejme, ako v každej inej, boli aj hádky, tajomstvá či veci, o ktorých sa radšej nehovorilo. Ale vždy si myslela, že vie, z akej rodiny pochádza. Až kým pred časom nedostala mail...

Starý otec mi zomrel, keď som mala desať rokov. Plakala som za ním, pretože som ho milovala. Bol to ten typ dedka, ktorý vám nenápadne strčí do vrecka peniaze na zmrzlinu, dovolí vám veci, ktoré rodičia zakazujú, a keď niečo vyvediete, žmurkne na vás, že to zostane medzi vami. Až donedávna som naňho spomínala s láskou. Potom však prišla správa od neznámej ženy. Napísala mi, že sa volá rovnako ako ja, máme približne rovnaký vek a chcela by sa so mnou porozprávať o mojom starom otcovi. Najskôr som si myslela, že ide o nedorozumenie. Alebo že možno poznala našu rodinu a chce sa podeliť o spomienky. Lenže ona mi nenapísala preto, aby spomínala na človeka, ktorého mala rada. Napísala mi, že môj starý otec jej zabil rodičov a dvoch súrodencov. Stalo sa to približne päť rokov pred dedkovou smrťou. Sadol si opitý za volant a spôsobil dopravnú nehodu. V druhom aute sedela mladá rodina. Nikto z nich neprežil. Len ich najstaršia, päťročná dcéra, ktorá tam s nimi nebola.

Nebude naozaj lepšie dať tomu pokoj?

Najhoršie však bolo to, čo som sa dozvedela potom. Môj starý otec za smrť štyroch ľudí nikdy nešiel do väzenia. Podľa toho, čo mi napísala tá žena, mal vplyvných známych, ktorí zariadili, aby vyšiel z celej tragédie s podmienečným trestom. Výsledky vyšetrenia na alkohol sa údajne stratili. Časť viny pripísali jej rodičom, pretože mali prekročiť povolenú rýchlosť. A všetko sa napokon uzavrelo tak, že môj starý otec mohol ďalej žiť svoj život. Zatiaľ čo ona vyrastala bez mamy, otca, brata a sestry, my sme mali dedka, s ktorým sme chodili na výlety a oslavovali narodeniny. Keď som to povedala mame, nechcela o tom hovoriť. Povedala, že je to dávno, že dedko je roky mŕtvy a že nechápe, čo tá žena od nás chce. Tvrdí, že o tej nehode síce vedela, ale nie všetky podrobnosti. Bolo to jedno bolestivé obdobie, ktoré chcela celá rodina nechať čo najskôr za sebou. Minulý týždeň som si správu tej ženy otvorila znovu a začala písať, že sa rada stretnem. Potom som tie slová však vymazala. Nebude naozaj lepšie dať tomu pokoj? Lenže čím dlhšie nad tým premýšľam, tým menej som si istá, či by to vôbec bol pokoj. Ak sa k tej žene otočíme chrbtom, už nebudeme môcť ani my s mamou povedať, že sme jej nijako neublížili. A preto sa dookola pýtam: „Mám vôbec právo chrániť našu rodinu pred minulosťou, za ktorú nemôžeme?“

Odborníčka PhDr. Eva Krkošková radí: Vhodná bude najprv písomná cesta

To, čo spôsobil jej dedo, ju šokovalo, a cíti pocit zodpovednosti. Nevie však, čo s ním. Ona sama totiž nikomu neublížila. Má sa napriek tomu podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej stretnúť so ženou, ktorá sa chce vrátiť k niečomu, čo si sama nepamätá?

Klaudia sa snaží spracovať transgeneračný prenos viny, ktorý jej spôsobuje vnútropsychický konflikt. Stretáva sa v nej totiž tendencia vyhnúť sa problému s tendenciou pochopiť ho a aktívne doň vstúpiť. Postupne narastá napätie, nepokoj a tlak na rozhodnutie, ako dilemu vysporiadať. V prvom rade je potrebné, aby oddelila svoju identitu od chýb deda, aby sa nestotožnila s jeho vinou. Tak sa jej podarí pristupovať k možnosti stretnutia s nadhľadom. Po zvážení svojej emočnej kapacity, môže navrhnúť pravidlá a osobné hranice komunikácie. Vhodná bude najprv písomná cesta s možnosťou spoznania druhej strany. Plynulým spôsobom sa tak obe môžu dopracovať ku oslobodzujúcej katarzii.

Ako zvládnuť pocit viny za chyby našich blízkych?

  • Oddeľte svoju identitu od činov svojich predkov. Nie ste pokračovaním ich viny. To, že sme potomkami človeka, ktorý spáchal niečo hrozné, z nás nerobí spoluvinníkov.
  • Láska k blízkemu človeku nás nezaväzuje ospravedlňovať jeho skutky. Nemusíme poprieť všetky pekné spomienky, aby sme dokázali odsúdiť jeho konanie. Psychologicky dôležité je prijať, že obe pravdy môžu existovať súčasne
  • Rozlišujte medzi pocitom viny a potrebou niečo napraviť. Nie každú nespravodlivosť môžeme napraviť. A nie každá náprava je našou povinnosťou.
Elementy ženy: Jan Bendig

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
21. november 2026 06:05