Keď nám syn v puberte avizoval, že privedie domov svoju známosť, mávali sme s manželom doslova žalúdočnú nervozitu. Z nejakého dôvodu ho totiž priťahovali celé dospievanie výstredné dievčatá. Väčšina z nich bola potetovaná, s piercingom v jazyku a vlasmi azda vo všetkých odtieňoch dúhy. O slovníku ani nehovorím. Na vysokej však nečakane zmenil vkus a asi v druhom ročníku nám predstavil dievčinu, pri ktorej sme si prvýkrát povedali – fajn. Študovala právo, náušnice mala iba na ušiach a pri rozhovore si vystačila s bežnou slovenčinou. Chodili spolu viac ako dva roky, takže sme čakali, že nás skôr či neskôr prekvapia svadbou, namiesto toho nám syn oznámil, že sa rozišli. Vraj im to už neklapalo. Brali sme ju už ako súčasť rodiny, takže nás to zaskočilo, to však nebolo nič v porovnaní so šokom, ktorý prišiel, keď sa asi tri roky nato dali dokopy znova. Ona už mala dvojročného chlapčeka a bola znovu tehotná. Tentoraz s naším synom. Na jednej strane som mala pocit návratu stratenej dcéry, na druhej som nemala slov. Alebo som skôr mala tisíc otázok, ktoré však syn nechával bez odpovedí. Podľa neho nebol na ne správny čas...
Stará láska nehrdzavie
Nevesta bola v šiestom mesiaci čoraz problémovejšieho tehotenstva a mala nastúpiť do nemocnice, len nevedeli, čo s jej synom. Mrzelo ma, že až problémy ho donútili povedať nám, že sú opäť spolu. Po vysokej totiž zostal v Bratislave a vracal sa domov len párkrát do roka. A zvyšok času bol taký zaneprázdnený, že som bola rada, keď mi zdvihol aspoň telefón. Ale o tom, že si zakladá rodinu, nikdy ani necekol... Jasné, že som pomohla. Veď išlo o život môjho vnúčaťa, o to, či ho nevesta donosí alebo nie... A to jej chlapčiatko bolo na zožratie. Vnímala som ho naozaj ako vnuka. Ja áno. Ale manžel si stále udržiaval odstup. Najmä keď nám syn nakoniec povedal, čo sa medzi nimi stalo. Nevesta ho podviedla, a keď zistila, že je tehotná, rozhodla sa žiť s otcom svojho dieťaťa. Ten ju však opustil ešte pred pôrodom. Doštudovala tak len vďaka rodičom a... nášmu synovi, ktorý jej celý čas pomáhal. Najskôr ako kamarát a potom sa medzi nimi znova rozhorela zhasnutá iskra. Stará láska skrátka nehrdzavie... Medzi synom a nevestou nie. Medzi mojím mužom a synovou rodinou však, bohužiaľ, áno. Už je to takmer rok, čo je na svete náš vnuk, a stále sa k synovej polovičke správa odťažito, nehovoriac o ich deťoch. Tomu staršiemu dáva až okato najavo, kto je jeho vlastné vnúča a kto nie. Akoby si neuvedomoval, že ho zraňuje. Vlastne všetkých. A ja nedokážem pochopiť prečo. Keď svojej žene odpustil náš syn, ktorému ublížila, nemáme povinnosť urobiť to isté?
Otec potrebuje čas
Neveru vo vzťahu zažil syn, ale ublížený sa cíti jeho otec. Prinajmenšom sa tak správa. Tým však neubližuje len jej, ale aj tomu, koho sa tak snaží pomstiť. Dá sa ho však podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej donútiť, aby neveste odpustil?
Vilma so synom a s jeho partnerkou môžu pomôcť nastaviť otcovu optiku novým spôsobom. Pomôže, ak mu dajú dostatok informácií o svojich pocitoch: o svojej láske, radosti, spokojnosti, a najmä o zbytočnosti a nezmyselnosti predsudkov. Bude dobré, ak trpezlivo vydržia dostatočne dlho, aby vhodné informácie prenikli cez jeho pancier. Odhalením motivácie k určitému správaniu dokážeme vytvoriť a poskytnúť vhodné informačné nástroje na úpravu postojovej schémy jednotlivca. V dôsledku toho sa postupne mení aj jeho správanie v určitom výseku reality.