Ktorá žena nechá na mieste činu len tak ležať podstatný kus svojej bielizne? Nevedela som si predstaviť, že by som bez podprsenky šla čo i len so smetím, a tak mi hneď svitlo, že tá krajková nádhera je narafičený odkaz od Richardovej slečny.
Dotyčná iste vedela, že poňho dnes prídem, takže musela odísť veľmi narýchlo, inak by si bol podprsenku určite všimol. Tušila som, že je medzi nami niekto tretí, ale dôkaz chýbal. Mohla som sa len domnievať, prečo bol Richard v poslednom čase arogantný a nič mu nebolo dosť dobré. Jeho nálady ma už dlho tak ničili, že som sa našich spoločných večerov a dní desila.
Dva maličké košíčky… Hm, slečna má asi veľmi malé prsia. Bola zrejme celá drobná a možno o dosť mladšia. Ja som so svojím poprsím odjakživa bojovala, závidela som dievčatám, ktoré neboleli chrbty a prsia neprekážali pri športe.
Náhle som hrabla pod sveter a svoju podprsenku a šupla namiesto tej malej. Richard prišiel a šli sme domov. Tam, kde som už aj tak nejaký čas nebola šťastná. Tridsaťpäť, bez detí, pretože tie manžel ustavične odkladal, sama v priestore, kde by sa môj hlas ozvenou odrážal od chladných stien, keby bolo koho osloviť.
Prešiel víkend, Richard odišiel do práce, ja som pracovala z domu, no v ten deň som som mala v pláne niečo iné. S advokátom som spísala návrh majetkoprávneho vyrovnania a žiadosť o rozvod, ktorú som ešte v ten deň odoslala. A začala som prezerať prospekty realitiek, keď sa ozvalo buchnutie vchodových dverí. Manžel sa vrátil z práce ešte pred obedom. Asi sa niečo stalo, a on ak sa obával, že by mohli nastať nejaké problémy, musel ich riešiť hneď. Bol poblednutý, skľúčený a nešlo si nevšimnúť, ako bojuje s hnevom, ktorý ním lomcoval, ale snažil sa ho ovládnuť.
Nemusela som vôbec premýšľať o tom, či je nebodaj taký hlúpy, aby si nevšimol podprsenkový rozdiel troch veľkostí. Bol i nebol... Za tie roky spoločného života s níim mi bolo jasné, že obyčajné veci mu úplne unikajú, preto som si pobavene predstavila, ako svojej milenke vracia moju podprsenku, moju odpoveď na jej odkaz. Naštvala sa? Asi veľmi, pretože Richard bol odvtedy veľmi pokorný. Chválil, ako to doma vonia, hoci dusenú pečeň bytostne neznáša. Navrhoval, aby som si vzala voľno v práci, že by sme absolvovali nejaký predĺžený víkend. Snažil sa aj potom, keď mu od súdu prišla kópia môjho návrhu na rozvod.
O jeho milenke celý čas riešenia rozvodu a delenia majetku medzi nami nepadla jediná zmienka. Mnohokrát som mala niečo na jazyku, ale vydržala som to a dnes som za to, že som nepovedala, že o nej viem, sama sebe vďačná.
Richard bol chvíľu ako med, chvíľu nahnevaný. Raz hrozil, že nič nepodpíše a rozvod sa potiahne roky. Inokedy ma div nie na kolenách prosil, aby som mu dala ešte šancu, pretože ma nesmierne miluje! Priznávam, že boli chvíle, keď som nad tým uvažovala. Bolo mi ľúto zahodiť všetko, čo bolo predtým pekné, človek však nemôže žiť minulosťou, musí si spomenúť aj na časy, ktoré boli zlé. A potom, čo keď sa to zase bude opakovať? Nechcem už žiť v klamstvách. Uľavilo sa mi, až keď podpísal majetkové vyrovnanie, vyplatil ma z domu a ja sa konečne mohla odsťahovať. Som sama, mám malý, pekný byt. Teraz ešte nájsť toho pravého, ktorý bude žiť pre mňa a pre rodinu, po ktorej túžim.