Počas piatich rokov prezidentského mandátu Hanečka obliekal bývalú prezidentku Zuzanu Čaputovú. Jej elegantný štýl, ktorý zaujal aj zahraničné médiá, vznikal práve v jeho ateliéri.
Ružová ovca rodiny
Hoci dnes je jeho meno synonymom elegancie a originality, jeho cesta nebola od začiatku samozrejmá. Ako sám hovorí v podcaste Pohľady generácií, už odmalička cítil, že je iný: „Ja som bol tá ružová ovca rodiny, lebo v tej rodine boli samí doktori.“ Práve kontrast medzi umeleckým cítením a rodinným prostredím ho naučil pozerať sa na svet z viacerých uhlov. Zatiaľ čo mama mala prirodzený cit pre estetiku, otec bol technik. „Zo všetkého, čo rodičia do mňa investovali, mám pocit, že to, že mi uverili, bolo asi najdôležitejšie,“ prezradil. Podľa Hanečku totiž rodičia nemusia vždy dokonale rozumieť talentu svojho dieťaťa. Oveľa dôležitejšie je vytvoriť mu priestor. „Tá viera bola veľmi dôležitá. Napriek tomu, že nemáš to videnie, ale túžiš toho svojho potomka podporiť,“ vysvetlil.
Talent nestačí
Keď sa rozhodoval, kam po základnej škole, nemal vraj problém s tým, čím chce byť: „To, že som vedel nakresliť portrét, bola jedna vec, ale mňa to nenapĺňalo. Mne prinášalo niečo iné, také mrštnejšie v tom umení.“ Práve preto sa neskôr dostal od keramiky až k móde. Nie preto, že by ho fascinovali šaty, ale preto, že v nich našiel pohyb, emóciu a život: „Hľadal som, čo je ten môj jazyk.“ Dodnes priznáva, že túto odpoveď stále hľadá.
Móda je živá
Na otázku, v čom sa cíti najlepšie odpovedal jednoznačne: „Najlepšie sa cítim vtedy, keď chytím takú tú vlnu. Je jedno, či je to komercia alebo umenie. Musí to súvisieť s módou a ľudským telom.“ Práve preto ho nikdy nelákalo statické umenie: „Ja som potreboval niečo, čo je život, čo je neuchopiteľné, čo je efemérne. A to mi dala móda.“
