Dominika a Mirka sú minimalistky. Obidve majú rodiny a vravia, že spoločne s deťmi pravidelne preberajú hračky a posúvajú ich ďalej, aby slúžili iným. Podľa nich netreba začať vo veľkom a so všetkým naraz, ale mať cieľ – každý týždeň urobiť poriadok v jednej skrini. Z ich rozprávania sa dozviete, aké pozitíva im nový životný štýl priniesol.
Dominika Turská a Mirka Čechová sa nepoznajú, každá z nich je z iného kúta Slovenska, každá pôsobí v úplne inom odvetví a dokonca ani voľný čas netrávia podobnými aktivitami. Napriek tomu ich spája viac, ako by si aj ony dve mysleli - „podľahli“ minimalizmu. Pri rozprávaní s nimi sme zistili, že mnohé veci robia presne tak isto alebo len s malými odchýlkami: predtým než si chcú niečo kúpiť, kladú si tie isté otázky a v podstate to, že majú viac vecí, ako by potrebovali, si uvedomili, keď sa z bytu sťahovali do rodinného domu.
Ani oblečenie, ani kozmetika
Mirka z Martina nikdy nepatrila k ľuďom, ktorí by podľahli televíznym reklamám, sloganom na bilbordoch a ani nie je veľká fanúšička nakupovania ako takého. „Nepotrpela som si na oblečení, nemala som police v kúpeľni zapratané kozmetikou. Nad tým, že máme doma veľa vecí, som sa prvý raz zamyslela zhruba pred 15 rokmi, keď sme odchádzali z nášho trojizbového bytu. Stavali sme dom, a tak sme necelé dva roky bývali u mojich rodičov v dvoch izbách, aby sme ušetrili, a zároveň boli blízko stavby. Ja som bola iniciátorka, aby sme veci zredukovali, lebo som ich balila a videla som to nadmerné množstvo. Automaticky prišlo prvé triedenie. Pri vypratávaní skríň som našla aj to, čo tam bolo dávno zabudnuté. Keď sa to zišlo niekomu v okolí, darovala som. Zvyšok putoval do odpadu,“ spomína na obdobie, keď Čechovci boli trojčlennou rodinou, medzičasom sa im narodili ďalšie dve deti. A hoci Mirka nikdy nebola nákupná maniačka, kabeliek mala na jej pomery dosť. Ku každému outfitu inú. I tých sa už vzdala a má ich presne päť: sviatočnú, malú do ruky, na každý deň, tašku na notebook a ruksak. Keď sa Čechovci sťahovali už do svojho nového domu, trojnásobná mama zistila, že niektoré veci počas dočasného pobytu u rodičov ostali v škatuliach stále nevybalené. Bol to pre ňu jasný signál, že keď sa bez nich zaobišli takmer dva roky, evidentne ich k životu nepotrebujú. Urobili nimi radosť niekomu inému.
Hračky rotujú a sú akoby nové
Keď si zas Dominika s manželom kupovali pred 10 rokmi svoj prvý byt, bolo jasné, že priestor bude vzdušný, s obmedzeným počtom nábytkov i dekorácií, aby ho mali stále uprataný. „V preplnených priestoroch mám pocit, že sa nedokážem nadýchnuť a všetko na mňa padá. Nemáme doma presne určené, koľko kusov hračiek či šiat každý z nás môže mať, ale meradlom sú naše skrine. Sme štyria, každý má svoju a keď v nej dokáže udržať poriadok, zatvorí ju, je to v poriadku,“ hovorí dvojnásobná mama päťročnej Mišky a o dva roky mladšieho Maxa, pre ktorú sťahovanie sa z dvojizbového bytu do domu nebola žiadna katastrofa, no i tak sa dokázala ešte niektorých kúskov z domácnosti zbaviť. Akonáhle si obe dámy osvojili princípy minimalizmu, svoje skúsenosti začali zdieľať na internete. Neraz si prečítali otázky od iných mamičiek: „Ako je to možné realizovať pri malých deťoch?“ Tak nasledujúce riadky čítajte o čosi pozornejšie, lebo sa z nich presne dozviete, ako na to: „Keď je v detskej izbe neporiadok, hračky sú rozhádzané po zemi, pýtam sa detí, či sa v takom prostredí cítia dobre. Aj im sa neraz stalo, že stúpili na kocku lega a bolelo ich to. Rozprávam sa s nimi o tom, že keď sa im hračky nezmestia na poličku alebo do skrinky, majú ich veľa. Obidvaja oslavujú narodeniny v decembri krátko pred Vianocami. Všetci vieme, že od príbuzných dostanú darčeky. Veľa darčekov. Aby ich mali kde dať, najskôr nasleduje vyradenie starých. Darujeme ich známym, prípadne odnesieme na swapy. Tak sme to minule urobili aj s knižkami. V našom okolí je veľa detí, takže niektoré oblečenie dedia po starších kamarátoch. Sú hrdé, že ich môžu po nich nosiť, a tak im vysvetľujem, že aj ich veci ešte urobia radosť niekomu inému,“ približuje Dominika, rodáčka z Nitry, ktorá roky žije v Bratislave a pracuje ako koordinátorka partnerstiev vo vzdelávacej organizácii Teach. Obrovskú radosť má, keď jej obidve ratolesti nachystajú prekvapenie. Zatvoria sa do izby a potom mamu zavolajú, aby sa prišla pozrieť. A čaká ju pohľad na vyupratované detské kráľovstvo. Mirka má zas iný trik, aby deti hračky rýchle neomrzeli, no neustále nekupovala nové: „Zaviedla som systém ich rotovania. S niektorými sa hrajú, zvyšok odložím do skrine. Keď sa im zunujú, vytiahnem ich, aby mali pocit, že majú zas niečo nové. Dvaja mladší sa ich ťažšie zbavujú, ale z času na čas ich triedime aj my pre ďalšie deti.“
Knihy z knižnice, lyže z požičovne
Mirkinou „slabinou“ sú knihy. Kým sa rozprávame, rýchle zbežne ráta. Po chvíli povie: „Máme ich približne 200.“ Niekomu sa to môže zdať málo, no prečítaných ich má podstatne viac. „V prvom rade chodím do knižnice, niekedy si požičiavam od priateliek. Kupujem si hlavne také, ku ktorým sa chcem opakovane vracať alebo sa mi zídu v práci,“ tvrdí Martinčanka, ktorá nie je milovníčka žiadnych sošiek ani vázičiek. V obývačke má na polici fotky a jeden svietnik. Čechovci v minimalizme zašli ešte ďalej. Vzdali sa auta. „Ešte pred rokom sme ich mali dve. Pre niekoho samozrejmosť, pre iného nepredstaviteľné. Prvé pocity boli trochu rozpačité, lebo sme na to neboli zvyknutí. Pracujem z domu, takže auto mi nechýba. Viem sa presúvať aj inak. Čo mi najviac chýba, je pohodlie a možnosť hocikedy sa vybrať z domu a zariadiť všetko, čo potrebujem,“ zdieľa svoje skúsenosti a zároveň dáva aj pre ostatných alternatívy, ako si to osvojiť: „Počas teplých dní mi najlepšie poslúži bicykel. S príchodom zimy som ho nahradila chôdzou. Je to zdĺhavejšie a potrebujem viac času, ale nemám problém ani s presunom na väčšie vzdialenosti. V Martine, kde žijeme, máme MHD aj prímestskú autobusovú dopravu. No párkrát sme si od rodiny požičali auto.“ Rovnako tak si upratala vo vzťahoch a aktivitách, ktorým sa venovala. „Už nechodíme na žiadne zdvorilostné návštevy k ľuďom, s ktorými nemáme bližší vzťah. Netlačím sa ani do športu iba preto, že som ho v minulosti robila, ale prestal ma baviť. Na materskej pri prvom dieťati som vyrábala korále i náušnice. Ani tomu už nevenujem čas, dokonca si rozmyslím, koľko šperkov na seba dám, keď niekam idem. Kedysi sme mali lyžiarsky výstroj, ale keďže na lyže chodíme zriedka, všetko sme predali a dnes si požičiame. Pretriedila som si tiež množstvo účtov na Instagrame, ktoré som sledovala, urobila som si poriadok v súboroch v počítači a taktiež vo fotkách v mobile,“ pokračuje IT-čkárka, ktorá sa snaží čo najviac svojho času tráviť vedome a míňať ho hlavne na to, čo ju teší. Vraj ani toľko nepracuje a na pracovné ponuky sa naučila hovoriť nie.
Online nákup nezaplatí hneď
Z ich rozprávania je zrejmé, že minimalizmus to nie sú biele steny a prázdne poličky. Pre tieto mamy a manželky sú to veci, ktoré majú rady, no len v takom počte, aby im nemuseli venovať veľa času pri upratovaní. „Stretávam sa s tým, že ľudia sa boja, pretože nevedia, kde začať. Nemusia predsa hneď naraz prevrátiť dom hore nohami. Niekedy stačí triedeniu venovať iba 15 minút každý deň,“ odporúča Dominika, ktorú na narodeniny najviac potešia zážitkové darčeky a nič, čo by si vyžadovalo miesto vo vitríne. Tvrdí, že kým žila s rodičmi, nadbytok vecí akosi nevnímala. Keď však zavíta na návštevu k mame, vojde do špajze, v ktorej sú zásoby ako pred blížiacou sa kalamitou, pritom medzi nimi nevie nájsť práve to, čo potrebuje, uvedomuje si, že jej domácnosť je už iná. „Keď sa jej opýtam, načo jej to je, dostanem rovnakú odpoveď: U seba doma si vyhadzuj, čo len chceš,“ vraví s úsmevom, no prednedávnom jej predsa len mama dovolila pretriediť aspoň poháre. A ako v tomto ladia s manželom? „Aj on miluje poriadok. Avšak nebráni sa zásobám v kuchyni a nakupuje vo veľkých množstvách. Minule sa z obchodu vrátil so šiestimi rolkami kuchynských utierok. Keď nakupujem ja, prinesiem jedno balenie ryže a nie tri. Obchody sú predsa otvorené každý deň,“ odpovedá. Ani kuchynské spotrebiče nepotrebuje mať všetky, no otvorene vraví, že kuchynských riadov má viacero. „Keď som bola na materskej, denne som varila, niekedy aj dvakrát. Často tiež pozývame rodinu a robím obed pre 10 ľudí naraz. Máme teda servis zo svadby, ďalší od starej mamy, ktorý je na slávnostnejšie príležitosti. Pri zariaďovaní kuchyne sme kúpili dve panvice, dnes sú štyri. Manžel totiž robí palacinky a zdalo sa mu, že ich nemá dosť. Taktiež radi pijeme z krištáľových pohárov, preto sa ich nevzdám,“ priznáva Dominika Turská a dodá, že občas ju „prepadne“ túžba niečo si kúpiť. No sama na seba vymyslela habaďúru: „Najskôr sa zamyslím nad tým, či to potrebujem, alebo len chcem. Vyspím sa na to a keď zabudnem, je rozhodnuté. Keď ide o online nákup, vložím si tovar do košíka, ale nezaplatím hneď. Väčšinou to dopadne tak, že keď si o pár dní na to spomeniem, košík vyprázdnim.“
Menej vecí, väčší pokoj
Ako Dominika tak i Mirka prepájajú minimalizmus s ekológiou. Nepotrebujú mať vysvietené všetky izby v dome, keď v nich nikto nie je, ani voda pri umývaní zubov u nich doma netečie z kohútika celý čas, ale iba pri vypláchnutí, materiály uprednostňujú prírodné a hlavne: „Menej vecí mi prinieslo väčší poriadok v hlave a väčší pokoj v mojom vnútri,“ zhodujú sa.
