Za roky práce obliekal stovky žien. Každá z nich prišla s inými predstavami, neistotami či očakávaniami. Podľa Hanečku však návrhár nemá človeka meniť, ale pomôcť mu objaviť samého seba: „Neexistuje zlý spôsob, ako sa dopracovať k výsledku. Len musíš zistiť, o čo ide tej klientke, ako rozmýšľa a v čom sa cíti bezpečne. Je tam porozumenie. Päťdesiat percent je psychológia.“
Je móda len márnivosť?
Túto otázku si vraj kládol celé roky aj on sám. Vyrastal medzi lekármi a dlho premýšľal, či jeho práca má skutočný význam: „S tým som bojoval od začiatku. Hovoril som si: Nie je tá móda márnivosť? Tie handry?“ Po rokoch však našiel vlastnú odpoveď: „Nie je. Záleží na tom, ako sa k tomu postavíte. Je to na nositeľovi, na pozorovateľovi, na tvorcovi. Tá zodpovednosť je na nás všetkých.“ Podľa neho totiž šaty môžu byť len ďalším produktom rýchlej spotreby, ale môžu sa stať aj niečím, čo človek nosí s úctou, vzťahom a emóciou: „Či budeme tvoriť len handry a odpady, alebo si ten model skutočne užijeme, je na nás.“
Nikdy sa nezastaví
Na otázku, čo sa mu na dnešnej móde nepáči, odpovedal prekvapivo: „Našťastie, sa mi to nepáči, lebo keby sa mi to páčilo, tak stagnujem a možno to už ani nerobím.“ Práve nespokojnosť považuje za motor kreativity: „Tá mršnosť toho, že je na tom niečo zlé, je vlastne dobrá, lebo my sa vyvíjame.“ A práve preto ho nikdy nelákala sériová výroba.
Móda sa musí meniť
Hoci je Boris Hanečka známy nadčasovou estetikou, sám tvrdí, že pojem „nadčasová móda“ je skôr ilúziou: „Neexistuje nič také ako nadčasový model. Nadčasovosť je viazaná na istý čas. Keď to prežije aj tri etapy, je to len výhoda. Ale skutočný nadčasový model neexistuje.“ Ako príklad často spomínanej nesmrteľnosti módy uvádza Coco Chanel. Ani jej ikonické kúsky však podľa neho nezostali nezmenené: „To je nádherná propaganda v tom najlepšom zmysle slova. Dala nápad a ten sa ujal. Ale vieš, koľkokrát bol už preoraný?“
