Skúsil som viacero zaujímavých techník. Napríklad jednu konkrétnu na nájdenie ideálnej partnerky. Zistil som, že je potrebné si svoju polovičku presne zadefinovať. Spísať si všetko na papier. Nejde však primárne o fyzický vzhľad, ale o najviac vlastností, ktoré by mala mať a budú kompatibilné so mnou. Taktiež ich priorizácia, lebo niektorých vecí sa človek dokáže vzdať, iné sú zásadné. My sa s Dominikou poznáme roky, ale dlho sme neboli v kontakte. Kým sme si začali písať a išli spolu von, mal som ešte iné stretnutia. Rýchlo som však zistil, že to neboli pravé osoby pre mňa.
Pre mnohých je jednoduchšie určiť si, čo sa im nepáči, čo nechcú, a nie to, čo by chceli. Ty si v tom mal jasno od začiatku?
Asi rok som mal mentoringy s Braňom Mrázom a Miškom Rimovským, ktorí mi pomáhajú dodnes. Ukázali mi, že predtým som sa motal sám v sebe, pritom zmena sa musela začať odo mňa.
Na koľko percent Dominika splnila pomyselný zoznam?
Na veľa, asi na 95 percent. Blondína nie je, čiže to nevyšlo (smiech).
To je najmenej zmeniť, ale zrejme to ani nie je v konečnom dôsledku podstatné. A hoci sa hovorí, že vlasy sú korunou krásy hlavne v prípade žien, ty si na svoju hrivu tiež „potrpíš“, keď si podstúpil ich transplantáciu. Prečo si sa tak rozhodol?
Na vlasy som si vždy potrpel. Roky som ich mal dlhé. Keď som si všimol, ako radikálne mi z nich ubúda, zavolal som do estetickej kliniky v Bratislave a po prvej konzultácii sme si dali rovno termín. V rodine máme plešatých a nechcel som takto dopadnúť. Mohol by som to nejako maskovať, ale načo. A výsledok je skvelý. Perfektné je, že mi píšu iní muži, dokonca aj ženy, ktorým som dodal odvahu. Som rád, že trošku búram tabu o tejto téme.
Zákrok si riešil aj s Dominikou, či ísť alebo nie?
Mal som od nej obrovskú podporu. No zároveň mi povedala, že akokoľvek sa rozhodnem, bude ma milovať rovnako. Dokonca aj s pivným bruchom (smiech). Snažím sa jej byť tiež oporou. Viem, že žena svoje telo po tehotenstve vníma inak, nie je to ľahké, ale ja ju milujem, preto nie je čo riešiť.
