Druhá séria jojkárskej šou Vezmeš si ma? pokračuje v sobotu druhým príbehom. Po úlohe nevesty tentokrát túži Stanka (46) z Rakytníka, ktorá vždy povie na rovinu to, čo si myslí. „Som veľmi otvorená a priama, až to niekedy bolí. Občas mi chýba diplomacia,“ uznáva žena, ktorá pracuje ako pedagogická asistentka v špeciálnej základnej škole, v triede pre deti s poruchou autistického spektra. Venuje sa aj canisterapii, teda výcviku psov.
Za sebou má mimoriadne náročná detstvo. Jej otec si totiž sám prešiel ťažkým detstvom, z ktorého si niesol škodlivý vzorec. Skĺzol k alkoholu a despotizmu a jej mama preto veľmi ťažko ochorela. Práve toto ovplyvnilo Stankin pohľad na rodičovstvo a deti. Rozhodla sa, že ona sama ich mať nechce. V mladosti prekonala poruchu príjmu potravy a pre situáciu v rodine sa s mladším bratom trikrát ocitli v detských domovoch. Ako 17 ročná ušla z domu a k otcovi cítila nenávisť.
Po temných životných etapách poznačených komplikovanými vzťahmi sa zdá, že v jej živote by konečne mohlo vyjsť slnko. S Viktorom ju zoznámila kolegyňa. Stanka už totiž neverila na vzťahy, mala predtým toxických partnerov a na vyhľadávala „zlých chlapcov“. Preto jej kolegyňa dohodla zhovievavého Viktora, lebo samotná Stanka je zložitá povaha.
Muža si vybrala mladšieho
O 14 rokov mladší pilčík je balzamom na jej dušu a práve vysnívaná svadba by jej pomohla urobiť hrubú čiaru za minulosťou. „Že je to ten pravý som vedela hneď na prvom rande. Boli sme pri vode, išli sme sa kúpať a veľa sme sa rozprávali. Zhodli sme sa v hodnotách aj v pohľade na život. To, čo chcel on, úplne zapadalo do mojich predstáv. Cítila som z neho pokoj a pri ňom som sa cítila veľmi pokojne a dobre. Presne to som v tom období života hľadala,“ vyznáva sa.
Stanka s Viktorom milujú zvieratá a prírodu a zvolili si alternatívny spôsob života. Žijú s piatimi psami z útulku v záhradnom domčeku s rozmermi štyri krát štyri metre. Nemajú vodu, sprchu ani toaletu, kúria si v piecke. „Sami sme sa tak rozhodli a teraz si pomaličky všetko spolu budujeme. Niekedy je to veľmi ťažké. Chceli sme pestovať plodiny, máme veľký pozemok aj pole. Bolo však neskutočné sucho a vyschla nám aj voda v studni. Úroda bola mizerná. Takých výziev sme mali a stále máme veľa. Musíme ich zvládať spolu. Niekedy je to náročné, ale veľmi nás to spája,“ hovorí. „Vedľa záhradného domčeka stojí dom, ktorý treba prerobiť. Chceme si postupne zarábať peniaze a pomaličky ho dávať do poriadku. Aj keby to malo trvať desať či dvadsať rokov. Chceme mať trochu viac komfortu, ale hlavne pokoj medzi sebou. Lebo keď ho nemáme, zlaté kľučky sú nám zbytočné,“ dodáva.
Stanka sníva o ľudovej svadbe v lone prírody, má rada drevo, stromy, ručné práce, slovanské motívy. Svadobná plánovačka Ingrid Littmannová jej preto pripravila obrad na salaši v absolútnom pokoji. Keď prichádza na rad žiadosť o ruku, rozprávka sa začne sypať. „Pokiaľ by ma odmietol a povedal že nie, určite by som prehodnotila ten vzťah. Myslím, že by som uvažovala aj nad tým, že by sa naše cesty rozišli, pretože ja to takto cítim. A pokiaľ on to tak nemá, tak ja chcem, aby to našiel inde,“ povie Stanka a pomaly sa pripravuje na najhoršie. „Dnes si sa prezradila, ja som cítil, že sa niečo deje za mojim chrbtom,“ povedal Viktor a vyzerá to tak, že svadba sa rozplýva v nenávratne.
