Mal som veľký plán – do štyridsiatky som veľmi chcel mať rodinu a hlavne syna. No keď som videl, čo sa mi v živote deje, aké som mal nešťastné vzťahy, ako dopadlo moje manželstvo, ktoré som považoval za zásadné a myslel som si, že bude trvať do konca života, bol som sklamaný. Pamätám si, že keď som počas SuperStar dával rozhovory, hovoril som, že aj o 20 rokov by som chcel stále spievať. Toto mi vyšlo. Odvtedy vystupujem takmer nepretržite. Mám za sebou viac ako tisíc koncertov, prácu v rozhlase i televízii a svojou muzikou teším ľudí. Za to všetko som Pánu Bohu nesmierne vďačný, keďže hudbu vnímam ako svoje poslanie – rozdávať radosť.
Prečo si skôr lipol na synovi?
Samozrejme, tešil by som sa aj z dcérky. Najdôležitejšie sú zdravé deti. Brat má dve dievčatá, takže na zachovanie nášho rodu som si viac želal chlapčeka (smiech).
Tristan sa narodil koncom minulého roka. Keby sme robili rozhovor ešte pred jeho narodením, myslíš si, že niektoré odpovede by boli iné, zmenil sa ti pohľad na svet?
Uvedomil som si krehkosť života. Hodnoty sa mi nezmenili, ale priority výrazne áno. Už nie som zodpovedný iba sám za seba. Mladých chcem určite podporovať v rodičovstve. Na jednej strane s dieťaťom prichádza veľké obmedzenie osobného komfortu, ale keby takto rozmýšľali aj naši rodičia, nie sme tu ani my. Preto v kútiku duše dúfam, že s Dominikou neskončíme iba pri jednom dieťatku. Je to totiž prekrásny pocit. Verím, že sme a budeme pre Tristana skvelí rodičia. Už teraz sa pripravujeme na to, aby sme naňho v žiadnom ohľade netlačili. Kedysi som totiž mal tendencie vyvíjať na ľudí mierny nátlak, z čoho som sa už poučil. Som tiež rád, že náš malý vyrastá v obklopení domácich tvorov. Psík i mačička sú členmi rodiny a bývajú s nami vnútri, dokonca aj v posteli. Bude mať aspoň lepšiu imunitu (smiech).
Znamená to, že ho nedržíte v prehnane sterilnom prostredí?
Máme doma čisto, ale chlpom sa neubrániš. Keď začne loziť a zvieratá budú pĺznuť, Tristan bude celý chlpatý. Dominika z toho až taká nadšená nie je, ale čo už. Sterilita sa s domácimi zvieratami udržať nedá.
Keď sa Dominika k tebe nasťahovala, veľa vecí v domácnosti premenila takpovediac na svoj obraz?
Žil som sám, takže pekne s láskou mi postupne dávkovala, čo by sme mohli zmeniť, vyhodiť, presunúť, odložiť. Mne mnohé veci ani neprekážali, možno som ich nevidel, takže som rád, že sa na dom pozrela svojimi očami. Ženská ruka je vždy vítaná, špeciálne od nej. Postupne za dva roky urobila z nášho domova malú oázu. Vtedy mi však všetko hovorila jemnejšie, dnes je razantnejšia, keď sa chce niečoho zbaviť (smiech).
Čoho sa nerád vzdávaš?
Teraz sme mali jemný spor o sedačku (smiech). Starú som celú zrenovoval, ale ona chcela inú. Tak som jej to splnil.
Spomenul si toxické vzťahy i rozvod. Komunikovať podobné témy nahlas nie je samozrejmosť ani pre ženy, nieto ešte pre mužov. Hodnotil si, prečo sa to dialo?
Nie vo všetkom sa dá nájsť vyslovene chyba. Niekedy sa veci len dejú. Dôvody mojich nešťastných vzťahov boli rôzne, od vekového rozdielu až po hodnotové nastavenia. Veľa som sa vždy naučil, aj poučil. Voči žiadnej zo žien necítim zášť ani krivdu. Dokonca som z času na čas s väčšinou svojich bývalých partneriek v kontakte. Je dobré zasmiať sa na tom, čo bolo. Až rozvod bol v mojom živote kľúčový a stal som sa plnohodnotným mužom.
V akom zmysle?
Vtedy som cítil, že z dieťaťa sa naozaj stal muž. Pre mňa to bola veľmi ťažká životná situácia. Nemyslel som si, že toto raz zažijem. Kým som sa stal silnejším, trvalo to takmer tri roky. Som všakvďačný za ľudí, ktorých mi do života priniesla. Dokonca s bývalými svokrovcami mám výborný vzťah. Nepálim mosty. Snažím sa spájať a posúvať sa vo všetkých smeroch a byť lepším človekom pre seba i okolie.
A s ňou si v kontakte tiež?
Nie, ale dôvod nie je na mojej strane. Možno sa to raz zmení.
