Po inšpiráciu ani nemusí chodiť ďaleko. Má ju v 92-ročnej mame, ktorá jej ešte v puberte dala radu a drží sa jej dodnes. Neprebrali sme však iba jej kozmetickú rutinu. Vieme už, kedy od partnera počúva komplimenty a ako vyzerá jej babský deň s vnučkami.
Predsedáte najstaršiemu ženskému spolku na Slovensku, v Anjeloch strážnych spovedáte aj úspešné ženy. Jednoducho v obklopení výrazných ženských osobností sa pohybujete roky. Ako v tomto kontexte vidíte samu seba?
Už od detstva som sa nechala motivovať inšpiratívnymi ženami. Vystrihovala som si fotky Audrey Hepburn, Jackie Kennedy, na nástenke som mala aj Timravu, Teréziu Vansovú i Kláru Jarunkovú. Moja babička ešte za Rakúsko-Uhorska organizovala ženy, ktoré chodievali za prácou do „Rakús“, súčasného Dolného Rakúska. Budovala som si silný ženský svet plný aktivít, rodinnej i mestskej komunity. Zanechalo to vo mne stopu a preniesla som si to do svojho života.
Máte teda aj viac kamarátok ako kamarátov?
To nie. Obklopovala som sa ženami, lebo mi prichádzali do života, ale mám aj veľa priateľov. Bez mužov by sme predsa nemohli na tomto svete byť. Ženská energia však bola v mojom živote vždy značne prítomná. Už len tým, že mám dve dcéry, dve vnučky. Silu som vnímala od svojej mamy, ktorá bola učiteľka, a ešte keď som bola dievčatko, organizovala našu rodinu. Otec ako letecký inžinier často chodil pracovať do zahraničia. Bol v Iráne, Iraku, Líbyi. Mama teda rodinu úžasne držala. S bratom nás vychovala k samostatnosti a takto sme s bývalým manželom viedli naše dcéry i my. Nikdy nepočuli: „Musíte sa dobre vydať.“ Vždy som im kládla na srdce, aby sa vedeli samy o seba postarať a hlavne, aby sa vydali z lásky, lebo to je najviac.
A dobre sa vydali?
Myslím, že dobre, lebo sa naozaj vydali z lásky. Obidve majú partnerov, s ktorými sa nielen milujú, ale aj pracujú. Všetci štyria sa snažia o to, aby ich vzťahy boli silne partnerské. Aj my sme mali s Jozefom taký vzťah, len sme sa potom obidvaja rozbehli svojou vlastnou cestou. Dnes mám tiež partnera, s ktorým máme spoločné záujmy a veľa vecí robíme spolu.
Priniesol vám nový partner do života aj nové poznanie o sebe?
Človek nemôže nikdy povedať, že sa dokonale pozná, keď nemá alter ego, reflexiu. Tým sú pre mňa môj partner i deti. Vďaka nim som o sebe zistila veľa vecí. Dávajú mi mnoho podnetov, ako ma vidia, ako na nich pôsobí moja energia. Aj keď si v ťažkých dňoch, po chorobách, s oslabenou imunitou myslím, ako mi je ťažko, stačí, že mi povedia: „Si v poriadku, len sa vzchop, choď a uvidíš, že je to inak.“ Ale vedia mi nastaviť zrkadlo aj pri vážnejších témach. Pre mňa je podstatné vnímať názory iných. Aj to je sebareflexia, sebavýchova, spoznávanie sa.
Kedy od svojej polovičky najčastejšie počúvate komplimenty?
Konrad je pozorný, nezamestnáva sa príliš sebou ani bývalými vzťahmi, všíma si môj svet. Ženy si často myslia, že ohúria, keď idú napríklad na ples, nalepia si mihalnice, vyčešú drdol, oblečú si krásne šaty. Ale kompliment pri dobrých raňajkách, večeri, dobrom koláči alebo len tak pri káve je oveľa viac. My si najkrajšie komplimenty skladáme v bežných denných aktivitách. Ľudia by sa mali mať radi v najťažších situáciách i v tých plných lesku.
Rozhovor vychádza krátko po vašich narodeninách. Vlani ste pritom oslávili jubileum. Bol to pre vás rok plný osláv?
Ostatný rok bol taký ako všetky ostatné. Nemám v povahe hovoriť o míľnikoch. Roky pribúdajú, energie ubúda, priateľov tiež, ale pribúdajú skúsenosti. Som veľmi spokojná s tým, že sedemdesiatka mi nepriniesla zásadné zmeny ani na postave, ani na srdci, ani na duši. Chvalabohu, ani na zdraví. Je trošku horšie, ale stále dobré. Myslím si, že je to aj preto, lebo každý deň mám domáce úlohy: pracovať, zacvičiť si, milovať ľudí, niečo napísať, nakúpiť, navariť, ísť za kultúrou, zatelefonovať si s mojou mamou. Nezastavila som sa v zmysle: „Preboha, sedemdesiatka na krku.“ Práve naopak: „Vitaj, sedem krížikov.“ Mala som jednu oslavu v reštaurácii na televíznej veži, kde som pozvala všetkých, ktorí mi pomohli sa tohto veku dožiť. Bolo nás viac ako 70. Užili sme si to a na druhý deň som opäť žila bežný život. Nebilancovala som. Iba trochu, keď mi zavolali novinári. No rozhodla som sa, že sa už konečne zastavím, budem si viac užívať. Mám chuť častejšie sedieť v záhrade, pozerať sa na vrabce, viac odpočívať a venovať sa veciam, ktoré súvisia s krásou i so starostlivosťou o seba.
Práve na to sú určené aj ženské magazíny, ktoré sú okrem iného plné rád, odporúčaní. Inšpirujete sa tým, čo sa píše v časopisoch?
Mám rada lifestylové magazíny, rada sa pozerám na krásu. Kupujem si ich doma aj v zahraničí a s veľkým záujmom si všetko prečítam. Keďže chcem kráčať s módou, pozriem si, čo sa nosí, čo je nové v starostlivosti o seba. To mi predurčila aj moja profesia. Ako televízne hlásateľky sme síce málo zarábali, ale vždy sme mali zabezpečené výborné pleťové poradenstvo, kaderníčky, ošatenie. Odmalička som mala starostlivú mamu, ktorá mi už v puberte povedala, že teplá voda a mydlo nepatria na tvár. Toho sa držím dodnes. Pamätám si, ako sme išli kúpiť pleťovú vodu a poriadny krém. Trvala na tom, aby som sa o pleť dôkladne starala. Tvrdila, že ak v 17-ke začnem, v sedemdesiatke nebudem mať problém. Mala pravdu. Mama má 92 rokov a nemá takmer žiadne vrásky. Nikdy nedržala žiadne drastické diéty, nejedla umelé tuky, vo všetkom mala rovnováhu. Dodnes je jej pleť plná kolagénu.
Ako ste vnímali svoj výzor kedysi a ako je to dnes?
V minulosti som sa nepovažovala za mimoriadne peknú. Zdalo sa mi, že mi odstávajú uši, mala som krivé zuby. Môj brat, Vlado Repčík, bol vždy dokonalý, veľký fešák a dodnes je to tak. Pamätám si, že ako deti sme išli s mamou po meste, zastavila nás jej kolegyňa a chválila, akí sme chutní: „Vladko je ako anjelik a Alenka možno ešte z toho vyrastie.“ Vtedy som si uvedomila, že nie som pekné dieťa a musím s tým niečo robiť. Odmalička som teda mala motív na sebe pracovať. Tak neviem, možno som z toho vyrástla (smiech).
Odkázali by ste dnes niečo mladšej Alene?
Neurobila som žiadne zásadné chyby, možno som mala viac poľaviť životné tempo, preťažením organizmu som si zničila chrbticu. A možno by som jej v istom veku povedala, aby prestala toľko používať mozog a viac zapojila srdce. Teraz to doháňam.