Už dlhšie používam produkty od slovenskej kozmetickej firmy Facederma. Odličujem sa micelárnou vodou, pleťovým mliekom a večer si nanesiem sérum s vitamínom A alebo liftingový krém. Mám rada, že tie produkty sú k pleti šetrné, ale zároveň na nej vidno efekt. Ráno si pleť osviežim studenou vodou a dám si pleťový krém s hodvábom, ktorý ju pekne hydratuje a pripraví na deň. Bez ohľadu na to, či niekam idem, alebo zostávam doma, mám aspoň jemný mejkap. Keď sa totiž v priebehu dňa pozriem do zrkadla, nechcem v ňom vidieť niekoho neznámeho (smiech).
Rada skúšate novinky alebo ste skôr konzervatívna?
Som veľmi otvorená novým prípravkom. Keďže mám blízky vzťah s Facedermou a poznáme sa s jej zakladateľkou Vierkou Ondríkovou, často mám príležitosť vyskúšať novinky zo sveta kozmetiky medzi prvými. Takto som sa dostala aj k séru na riasy HAIRPLUS MAX, ktoré mi naozaj sadlo a používam ho dodnes. Najnovšie sa chystám vyskúšať ich sérum na podporu rastu vlasov, ktoré práve budú vyrábať. A keďže moje vlasy dostávajú zabrať, hneď som využila príležitosť otestovať ho medzi prvými. Páči sa mi, že si všetko vyvíjajú sami na Slovensku a v Česku, a aj preto mám v nich dôveru.
Prečo ste si vybrali práve túto kozmetiku?
Odporučili mi ju známe. Vyskúšala som ju a veľmi rýchlo si ma získala. Rada podporujem slovenské značky a pri Facederme mi dáva veľký zmysel aj to, že kozmetika je vyvíjaná s ohľadom na náš typ pleti. Mám pocit, že jej naozaj rozumejú, a aj preto mi produkty tak dobre sadli. Zároveň vidím výsledky, čo je pre mňa najdôležitejšie. Veľmi som si obľúbila aj ich liftingovú líniu, lebo presne reaguje na to, čo moja pleť potrebuje.
Keď sa vám niečo osvedčí, kúpite to aj mamine?
Ona si vždy povie, čo by chcela vyskúšať. Najnovšie som jej priniesla krém s perlami, z ktorého sa nesmierne teší. Nedáva si ho veľa, šetrí si. Celý život bola skromná, no dodnes sa o seba rada stará.
Ako samu seba vnímate ako dcéru?
Už som spomínala ženskú energiu, ktorá je prítomná v našej rodine. Sme silné a nezávislé ženy, máme sa rady, rešpektujeme sa, podporujeme sa, ale nie je medzi nami opičia láska. Veľmi rada spomínam na prvých päť rokov svojho života, keď som vyrastala u babičky Matildy. Rodičia boli totiž veľmi mladí. Keď som sa narodila, mama mala iba 20 rokov, a tak babička vzala situáciu zodpovedne do svojich rúk. Dodnes ju vnímam ako svojho anjela strážneho, hoci už nie je medzi nami. Vyrastala som u nej na dvore v obklopení nádhernej prírody, kocúrov. Keď sa narodil brat, rodičia si ma vzali a presťahovali sme sa do Košíc. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Nevedela som si zvyknúť na hrmotiace električky, unavené holuby. Dlho trvalo, kým sme sa ako rodina zosúladili. Neskôr som si Košice zamilovala, sú úžasné.
Čo odovzdávate svojim vnúčatám z toho, čo ste dostali od starkej vy?
Vždy som túžila byť ako Babička Boženy Němcovej, aby som vnúčatá zasvätila do tajov života, rozprávala im o svojom mužovi, láskach. Dnes má však svet iné tempo, už to nie je možné. Odmalička však brávam vnučky do divadla, kina, na balet alebo prechádzky do lesa. S vnúčikom chodievame do zoo. Snažím sa byť dobrou babičkou, s ktorou majú zážitky, ale ich aj doučujem, konverzujem s nimi v angličtine.
Zvyknete si s vnučkami robiť babský deň? Aký máte vtedy program?
Dievčatá majú desať a osem rokov. Občas ich vezmem do predajne kozmetiky, kde mi ukážu, aký by chceli lesk na pery alebo niečo iné. Kúpim im to, ale nie všetko a nie vždy. S mierou. Keď prídu ku mne na návštevu, rady sú v hornej izbe, kde sú strešné okná, a hrajú sa, že sú v lietadle a letia do Ameriky. Vynesú si tam moje kufre, lodičky, kabáty, šaty a kožušiny, ktoré už nenosím. A všeličo robíme spolu radi – pečieme palacinky, a tam sa zapája aj vnúčik. To sú tie najobyčajnejšie chvíle, ktoré majú pre mňa obrovskú hodnotu