V nemocničnom prostredí ste sa ocitli už v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Búrlivé víno, Nemocnica, a najnovšie v Dotyku života, ktorý sa odohráva na pediatrii. Nehráte tam však lekára, ale detského psychológa. Boli ste už v situácii, keď ste aj vy vyhľadali odbornú pomoc?
Niekoľkokrát, no boli to skôr životní koučovia. Ľudia by ich mali vyhľadať, keď sa cítia zaseknutí, keď blúdia v kruhoch a nie sú spokojní, alebo keď sa im nedarí naplniť nejaké ciele. Aby tú svoju mentálnu výbavu posilnili o nejaké vzorce, jednoduché cvičenia, ktoré im pomôžu dopracovať sa k tomu, čo chcú.
Žiaľ, ešte stále sa mnohí ľudia u nás hanbia priznať, že navštevujú psychológa alebo psychiatra, keď majú problémy, pritom v Amerike má pomaly každý druhý človek svojho psychológa a hovoria o tom otvorene...
A je to úplne v poriadku. Najmä v tomto roku, ktorý je rokom duševného zdravia. Malo by to byť dokonca žiadané, vyhľadať odborníka, ktorý takýmto tréningom môže ľuďom pomôcť. Lebo takej tej duševnej hygiene sa na Slovensku venuje veľmi málo času. Ľudia chodia do posilňovne, no nepracujú na tom, aby fungovala ich regenerácia, aby bol ich srdcový rytmus lepší, aby boli odolnejší napríklad voči stresu.
V seriáli sme už videli niekoľko vypätých situácií rodičov, keď sa dozvedeli diagnózu svojho dieťaťa, čo je napokon prirodzené. Ako vy zvyknete riešiť stresujúce situácie, napríklad so svojimi dvoma dcérkami?
Našťastie som sa do takých situácií nedostal, i keď párkrát sme boli na pohotovosti a videl som, že situácia v zdravotníctve je stále horšia. Iste, sú situácie, kedy si to človek musí nejako v hlave upratať a povedať, že lekári robia, čo môžu, ale treba aj povedať, že tí najlepší už v mladom veku odchádzajú do zahraničia. Česť výnimkám.
Keď ste prišli domov z nakrúcania, aj ste si o to viac objali vaše dievčatá a uvedomili, aká je to pre rodiča výhra, keď sú jeho deti zdravé?
Nie viac ako iné dni, lebo klamal by som, keby som povedal, že nakrúcanie ma nejako zvlášť citovo vyčerpávalo. Televízne prostredie v Mlynskej doline, kde boli postavené kulisy - interiéry nemocnice, je pomerne chladné, čo však v lete prišlo vhod. O deti, ktoré tam s nami účinkovali, bolo naviac dobre postarané, mali tam improvizovaný detský kútik, boli tam s nimi rodičia, vládla tam priateľská, atmosféra. Predsa len sme to všetko iba hrali...
Hráte kolegu a bývalého partnera Antónii Liškovej, ktorá je v Taliansku hviezdou. Mali ste voči nej rešpekt, alebo ho mala ona voči vám, nakoľko ste uznávaným hercom na Slovensku aj v Čechách?
Keď sme robili kamerové skúšky u producenta, stretli sme sa tam a vrúcne sme sa objali, lebo sme sa veľmi dlho nevideli. A keď videli, že to medzi nami funguje, rozhodli, že už nemusíme robiť žiadne skúšky. Poznáme sa dlho, minimálne od seriálu Milenky. Skôr tam bola veľká radosť ako rešpekt.
Prezraďte, Marián, ako odolávate krásnym kolegyniam v seriáloch a vo filmoch?
(smiech) Treba to brať s nadhľadom...
