Príležitosť ste dostali aj v kriminálkach. Začínali ste Mestom tieňov, v súčasnosti beží repríza Kriminálky Kraj a aktuálne sa objavujete v Metóde Markovič: Straka, nie však už v úlohe vyšetrovateľa...
Hrám šéfa Štátnej bezpečnosti, resp. 1. námestníka ministra vnútra Československej socialistickej republiky - Pavla Aloisa, ktorý zosobňuje štátnu moc. Nie je to konkrétna postava, ale vychádza z historických súvislostí.
2. séria Metódy Markovič je o spartakiádnom vrahovi. Čo vy a spartakiáda, ktorá fičala v bývalom Československu až do roku 1985?
Našťastie ma toto masové telovýchovné vystúpenie obišlo. Mal som len štyri roky, keď sa spartakiáda aj definitívne skončila.
A čo vám vyhovuje lepšie? Hrať vyšetrovateľa alebo lekára?
Ja sa cítim vo všetkých postavách dobre, ak tam môžem pridať niečo svoje. Za ten čas, ktorý s tou postavou strávim, napríklad pri Markovičovi 10 dní alebo v Nemocnici 5 rokov, sa snažím postavy dotvárať – pri tých negatívnych vidieť aj tie pozitívne stránky a opačne. Aby každý jeden charakter mal aj kus zo mňa. A hlavne aby ma ten čas strávený v prestrojení bavil.
Ak by ste neboli hercom, ktorá profesia by vám viac sedela?
Robil by som čokoľvek, lebo v poslednej dobe som zistil, že ma baví robiť nové veci. Na práci herca je úžasné to, že určitý čas robím vždy niečo iné, prostredníctvom postavy prenikám do inej profesie. Preto my herci máme niekedy pocit, že vieme všetko, no vlastne nevieme nič poriadne... (smiech). A toto ma baví najviac – že môžem byť každého pol roka niekým iným.
Súčasne hráte aj v divadlách, no moderujete tiež v rozhlase...
Rozhlas je taká moja psychohygiena. V Rádiu FM hráme hudbu, akú mám rád. Pamätám si, keď som mal 14 rokov a dostal som od otca prvý magnetofón a po nociach som si tajne ladil radio DCA. Už vtedy som vedel, že to chcem robiť a doteraz to robím. Strašne ma to baví, napriek tomu, že som už ďaleko od cieľovky, na ktorú sa zameriavame.
Pokiaľ si dobre pamätám, pred rokom ste mali ešte v pláne naučiť sa jazdiť na koni? Naplnili ste ho?
Tak asi na 68 percent.
Čakala vás nejaká filmová rola, ktorá si vyžadovala aj jazdu na koni?
Čakala ma rola. Celú jeseň som s Českou televíziou nakrúcal historickú minisériu o Anežke Českej, ktorá pôjde predpokladám pod názvom Anežka.
V tomto roku budú mať premiéry dva filmy, v ktorých účinkujete. Zhodou okolností majú podobné názvy, no sú tematicky odlišné... Dráma Bojovník je z prostredia MMA a Milovník, nie bojovník je komédia...
V Bojovníkovi hrám jedného z promotérov zápasu. Scenár bol napísaný veľmi zručne. Dej drží diváka v napätí až dokonca. Posledná tretina filmu je vlastne jeden veľký zápas. Pripomína mi to športové filmy, ktoré som pozeral ako teenager. Vo filme Milovník, nie bojovník som pôvodne mal hrať inú postavu, ale to nakoniec nevyšlo. S režisérkou Martinou Buchelovou som však veľmi chcel robiť, tak sme sa nakoniec dohodli na otcovi hlavnej postavy, čo bola postava rozsahom menšia, ale ako sa hovorí “Nie sú malé role, len malí herci”. A keď ten scenár miluješ, nie je čo riešiť. Je tam netradičný humor a famózna nadsázka, ktorá pripomína Jakubiska v jeho najlepších rokoch. Som veľmi zvedavý na výsledok, keď pôjde film do kina.
Priebežne nakrúcate aj seriál Nemocnica, ktorého pokračovanie by malo ísť na Joj Plus. V predchádzajúcej sérii tam hrala s vami aj staršia dcérka. To je už v minulosť, alebo ju tam ešte uvidíme?
Ešte sa tam objavíme. Ale nie v každej epizóde. Aktuálne nakrúcam v Čechách film, ktorý mi nedovolil zúčastniť sa na nakrúcaní celej aktuálnej série.
Diváci sú na vás zvyknutí, že v rámci postáv meníte aj vizáž. V Nemocnici a vo filme Nemé tajomstvá ste boli už aj holohlavý, no v seriáloch Dotyk života aj Metóda Markovič: Straka máte bujnú bradu. Je to váš nový imidž, alebo to znova súvisí s nejakou konkrétnou postavou?
Súvisí to presne s tým aktuálnym spomínaným projektom, ale o tom ešte nemôžem hovoriť. Tá brada sa mi páči, takže ktovie, možno to bude aj môj nový súkromný imidž. Uvidíme. Možno ďalší projekt bude mať podmienku dať bradu dolu a bude to vyriešené... (smiech).
