Keď sa začal vysielať seriál Osud, vyjadrili ste sa, že Richard Kráľovič je vašou doteraz najzákernejšou postavou, ktorú ste kedy hrali. Počas vašej kariéry sa vám teda ušlo viac záporných postáv ako kladných?
Nedá sa povedať, že postavy, ktoré som odohral v divadle, boli len záporné, ale v televízii a vo filme som určite hral viac grázlov ako „klaďasov“. Už ako mladý chalan som dostával chuligánske role – neposlušný, nezvládnuteľný... Ale Richard Kráľovič v Osude je mimoriadne zlý človek, ktorý je kvôli postaveniu a peniazom schopný všetkého. Aj on má však v sebe štipku citu, ktorá sa objaví bohužiaľ len pri spomienkach na svoju manželku, o ktorú prišiel. Pre svojich synov sa snaží urobiť všetko, čo je v jeho silách, i keď sú nevydarení. Napriek tomu si ho nevážia, žijú ako príživníci z jeho peňazí a on je z toho zúfalý. Aj tí najhorší a najtvrdší ľudia majú svoje slabé miesto...
Vyhranené vzťahy máte aj s bratom, ktorého hrá Jozef Vajda. On zdedí všetko, vy nič. Aj ste sa po každom nakrúcaní potom „pomerili“?
To sme nemuseli, sme dlhoroční kamaráti. Spolu sme boli aj na vojne, spolu sme hrali na Poetickej scéne. Je pravda, že veľa sme na seba nakričali, ale často sme tiež nemohli zadržať smiech.
Seriál sa odohráva v liehovare, no paradoxne ten, ktorý ho zdedí, je abstinent. Ako je to s vami v súkromí?
Ja mám za sebou búrlivé roky... Najprv som bol vrcholový športovec (ako 16 – ročný bol s tímom starších kolegov majstrom Československa v modernom päťboji). Otec bol známy päťbojár a vodný pólista (niekoľkonásobný majster Československa) a mama vrcholová plavkyňa, takže v tom čase u nás v rodine alkohol neexistoval. Keď som sa dostal na vysokú školu, začal som žiť bohémskym životom. S kamarátmi sme dlhé hodiny vysedávali v kaviarni Krym a tam sme pri vášnivých debatách o umení a o živote aj čosi popili. Dnes nie som abstinent, ale nekontrolovateľnému pitiu sa vyhýbam. Ako riaditeľ divadla a účinkujúci herec si to nemôžem dovoliť.
Osud je o súrodeneckých vzťahoch a ukážkou toho, čo spravia s človekom peniaze, dedičstvo. Máte s tým nejaké osobné skúsenosti?
Áno mám. Mal som dvoch o desať rokov mladších nevlastných bratov. Ivo vyrastal s mojou mamou a jej manželom a Juraj spolu so mnou u svojej mamy a nášho otca. Z Juraja vyrástol vynikajúci bubeník Tublatanky a Slobodnej Európy a mali sme výborný bratský vzťah. Náš otec nás oboch rovnako podporoval. Jurajovi kúpil prvé bicie. Ja som ho zoznámil s mojimi kamarátmi, vynikajúcimi hudobníkmi Dežom Ursínym, Mariánom Vargom či Jankom Lehockým, ktorých obdivoval. V roku 2016 bohužiaľ zomrel a v tom istom roku zomrel aj náš otec. Z prvého manželstva mám dospelého syna Juraja, druhú manželku som si zobral s jej dcérou a synom a považujem ich za svojich. Všetci sme spolu dobre vychádzali a aj vychádzame.
Povedzte, čo pre vás znamenajú peniaze?
Je lepšie, keď ich človek má, ako keď ich nemá... (smiech) Je to ako so zdravím... Lebo ako sa hovorí: „Lepšie je byť zdravý a bohatý, ako chudobný a chorý.“ Ale môžem o sebe povedať, že nie som škrob. Netrpím, keď niekoho na niečo pozvem.
Váš Richard Kráľovič je pomerne náladový človek. Aký je Vlado Černý ako herec, aký ako riaditeľ?
Aj ja mám svoje nálady. Niekedy nie som zhovorčivý. Ako herec sa snažím byť čo najlepšie pripravený a ústretový ku kolegom. Musím však povedať, že za tie roky, čom som vo funkcii riaditeľa divadla (od roku 1995), som nemal s kolegami nejaký konflikt, pri ktorom by sme na seba kričali. Mám rád správne argumenty a fakty.
