Sú považované za herecké rodinné striebro – Milka Vášáryová, Kamila Magálová, Zdena Studenková. Ako každému, aj im pribúdajú roky, no stále sú na výslní, obsadzované, obdivované a oceňované, napriek tomu z ich posledných rozhovorov necítiť radosť ani chuť do života. Naopak, rozprávajú o smrti, ktorá šokujúco podľa ich vlastných slov môže prísť aj hneď. „To by bolo to najkrajšie, čo si môžeme predstaviť - nech to skončí rýchlo... a môže aj zajtra,“ prekvapila naposledy najmladšia z nich.
Bilancovala
Keď nedávno Emília Vášáryová prijala pozvanie do Českého rozhlasu, nechali ju zaspomínať si na najkrajšie momenty jej života. Našla ich hneď niekoľko. Napriek tomu rozhovor skončil pri odchode zo života. „Nemala som čo robiť, tak som vylúštila nemeckú krížovku, kde mi vyšlo – vždy musíš veľmi dobre vedieť, kedy máš s čím začať, aj kedy máš s čím skončiť. Je to dobrá rada do života. Tak uvažujem teraz, či o týždeň, či o mesiac, či o pol roka...“ skonštatovala s tým, že je vlastne prekvapená, že tu ešte stále je. Pritom je vo svojej profesii stále žiadaná a chcená, navyše má dosť fyzických aj psychických síl, aby sa jej mohla naplno venovať, čo mnohým kolegom z jej generácie dopriate nebolo. Naopak, mnohí boli nútení milované dosky, ktoré znamenajú svet, opustiť na vrchole síl a dožívali a odchádzali v zabudnutí, často v nedôstojnej finančnej situácii. Ako však Milka vysvetľuje, nejde jej len o ňu.
Pochmúrne myšlienky jej totiž spôsobuje to, čo sa deje okolo. „Nie je veľmi šťastná doba, ktorú žijeme, je to taký zvláštny chaos, ktorý sa ma, samozrejme, dotýka. Povedala by som, že musím premáhať obavy.“ Ako dodala ani nie tak kvôli sebe, ako svojim najbližším: „Napriek tomuto povolaniu mám, vďakabohu, veľkú rodinu, takže musím bojovať s úzkosťami, že čo bude... Nie čo bude so mnou – ja zmiznem a bude dobre, ale čo bude s mojou rodinou?“ pýta sa opäť spomenúc svoj koniec. Podľa psychologičky PhDr. Evy Krkoškovej to však nie je nič nezvyčajné. „Je to realisticky uvažujúca žena. Vie, že tu nikto nie je navždy,“ vysvetľuje odborníčka s tým, že myšlienky na odchod zo života sa objavujú u každého človeka. „Odlišujeme sa len v intenzite a v ich spracovaní,“ dodala.
Nemám žiadne ambície, ciele, ani sny
Ako prvá dáma slovenského divadla skonštatovala pred tromi rokmi v čase svojho životného jubilea, dolieha na ňu aj to, že novej dobe čelí zo svojej generácie ako jedna z posledných. „Skoro všetci veľkí herci sú preč. To je strašné. Je koniec. Ja už nechcem vidieť ani žiadne fotografie. Koho to už dnes zaujíma? Musím porozmýšľať, ako ich zničím. A viete čo, ja už nemám ani žiadne ambície, žiadne ciele, žiadne priania ani sny. Vlastne som v živote žiadne ani nemala. Je lepšie sa k ničomu neupínať…“ vyjadrila sa vtedy veľmi otvorene s tým, že jej zostalo len jedno. „Veľmi by som chcela, aby sa mi viac snívalo s mojím mužom,“ povedala.
