Niekedy sa mi nechce pokračovať
Kamila si uvedomuje, že život napriek všetkému ide ďalej. „Aj keď sa vám nechce. A mne sa niekedy naozaj, úprimne nechce, lebo je to taká strata…“ odmlčí sa nenachádzajúc slová. Ale vie, že tí, čo to zažili, rozumejú aj bez nich. Prechodná strata zmyslu existencie je podľa odborníčky v jej situácii pochopiteľná. „Ak však pretrváva, môže ísť aj o depresiu, ktorú treba liečiť. Človek sa totiž nesmie vzdávať, musí hľadať nový, aktuálny zmysel, prípadne oživiť hodnoty a zmysel zo svojej životnej histórie,“ radí s tým, že je prospešné, ak nájde človek svoj zdroj životnej energie vo vlastnom vnútri, nie v ľuďoch v jeho okolí.
Bodaj by koniec prišiel naraz
Na prvý pohľad sa zdá, že najmladšej z trojice hereckých dív – Zdene Studenkovej - energia do života určite nechýba. Ak niekto pôsobil celý život ako človek s pevnou pôdou pod nohami, tak ona. Pribúdajúce roky ju ale, zdá sa, rozkývali aj jej. Pritom vzhľadom pôsobí ako žena, ktorej sa starnutie vyhýba veľkým oblúkom a vek je naozaj len číslo. Ona ho však, naopak, v cykle Herečky, ktorý vznikol v rámci STVR, otvorene označila za strašný. Sedem krížikov na chrbte síce nesie statočne, ťažšie je, že jej pripomínajú, že dnešná kondícia a zdravie tu nemusia byť navždy. „Ja keď si predstavím, že by som sa mala stať bezbrannou starou ženou, ktorá je odkázaná na pomoc iných... ja by som tak nechcela žiť, ja radšej nechcem žiť,“ netají sa.
Otvorene priznáva, že pre ňu má život hodnotu len dovtedy, kým ho dokáže zvládať sama. Byť na príťaž je pre ňu totiž nepredstaviteľné. „Nechcem nechať svoj život na pospas niekomu inému. Tak nechcem žiť,“ zduplikovala svoj strach z bezmocnosti. Tým, že bola celý život samostatná a všetko si vydobyla sama, že sa vedela postarať o seba, aj o iných, si nevie predstaviť, že by to tak raz nebolo. „My, ktorí nie sme veriaci, to máme tak, že sa začíname zmierovať so smrťou… Keď začíname pociťovať, že už to nejde tak, ako to išlo, ubúdajú nám sily, prichádzajú choroby a bolesti, tak pomaly sa zmierujeme s tým, že už by sa až tak veľa toho nestalo, keby sme tu neboli,“ hovorí o myšlienkach na smrť, ktoré jej už bežia hlavou. Ak má prísť koniec, tak podľa jej vlastných slov – bodaj by prišiel naraz. „A môže aj zajtra,“ je šokujúco úprimná.
Netreba sa ponúkať smrti
Aj tieto jej slová sú svojím spôsobom potvrdením starého známeho, že hoci by sme všetci chceli žiť dlho, nikto nechce byť starý. Sme v tom iní ako naši predkovia. „Nie,“ krúti hlavou doktorka Krkošková, podľa ktorej sa ani tak nebojíme starnutia samotného, ale presne ako naznačila Zdena Studenková – odkázanosti na pomoc druhých, bezmocnosti, straty samostatnosti, dôstojnosti, chorôb a bolesti: „Tieto obavy prirodzene sprevádzajú ľudské starnutie už stáročia.“ Napriek tomu sa podľa nej dá z jesene života tešiť. „Dôležité je mentálne nastavenie a nezanedbateľná je príprava na starnutie. Teda budovanie zmysluplných vzťahov, záujmov a osobne atraktívnych aktivít,“ ponúka radu odborníčka. Jedna sa však v komentároch na internete objavila aj od úplne obyčajnej diváčky trojice hereckých hviezd: „Netreba sa ponúkať smrti, tá príde sama. Som vaša fanúšička, ste moje najobľúbenejšie herečky, najlepšie z najlepších, a také ako vy, by vlastne nemali zomierať vôbec...“
Žiletka sa pripravil už dávno
Blízki Jozefa Golonku, ktorí už žiaľ nie sú medzi živými, našli posledné miesto odpočinku na Martinskom cintoríne, kde spočiatku plánoval byť pochovaný i legendárny Golonka. Nakoniec mu však miesto v blízkosti svojej rodiny ušlo a tak si zakúpil miesto na cintoríne v Bratislave.
Golonkov hrob by okoloidúci na prvý pohľad ani nespoznali, keďže na mramorovej doske nie sú žiadne mená ani ďalšie údaje. Jediným znakom, ktorý hrob odlišuje, je precízne vygravírovaná silueta hokejistu. Pri pohľade na túto postavu je však zrejmé, že ide o poctu jednej z najvýraznejších hokejových osobností, ktorej výkony na ľade boli rovnako neprehliadnuteľné ako aj odkaz pre ďalšie generácie športovcov. "Žiletka" však priznal, že vygravírovanú siluetu na hrobe neplánoval. "Nebol to môj nápad. Vygravíroval to tam môj známy, ktorý nám rekonštruoval hroby. Bol to z jeho strany určitý prejav úcty voči mne. Sám som zostal veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že na pomníku je vygravírovaná moja podobizeň. Zistil som to až z médií. Veľmi som mu však za to vďačný, že urobil takýto srdečný krok. Som naozaj rád, že si niekto spomenul, že ešte vôbec žijem," povedal pre šport24.pluska.sk.
Bývalému hokejistovi sa už stalo, že mu na Sviatok všetkých svätých niekto zapálil sviečku. Z toho bol vtedy dosť prekvapený. Ale zasmial sa. Jožko Golonka je známy svojim neutíchaj‘úcim humorom.