Strata Milana Čorbu († 72), ktorý zomrel pred takmer trinástimi rokmi, akoby herečku dodnes neprebolela. Ako je to možné, v podstate vysvetlil jej prvorodený syn Tomáš (57), podľa ktorého práve on jeho mame urobil život krásnym, šťastným a plnohodnotným. „Od rána do večera, od večera do rána, 365 dní v roku, bez ohľadu na lepšie či horšie fázy života. Milan bol aj pre mňa príkladom výborného chlapa, ktorý vie byť svojej žene pevnou oporou, nech sa deje čokoľvek,“ zdôraznil Emíliin starší syn, ktorého otcom bol herečkin prvý manžel, lekár Ivan Horský. Práve boľavá strata Milku spája s dlhoročnou kolegyňou Kamilou Magálovou, ktorej rana je omnoho čerstvejšia, keďže o syna Martina(† 49), ktorý bol jej celoživotnou oporou, prišla len pred vyše rokom, navyše zúfalo predčasne. Nehovoriac o tom, že to nebol prvý úder osudu, ktorý musela herečka zniesť.
Stalo sa jej takmer všetko zlé, čo sa len mohlo. Ako malé dievčatko v podstate stratila naraz oboch rodičov – otec odišiel za inou a mama to psychicky nezvládla. S jediným bratom – Mariánom Slovákom (77) – ju rozdelili spory a nevera exmanžela po viac ako štyroch desaťročiach spoločného života jej otvorila oči – s kým to vlastne žila… Vtedy sa však ešte odvážne postavila na nohy pripravená nedať sa, ale predvlaňajší tragický odchod syna, ako by jej už dal definitívne K.O...
Radosť zo života už nemám
„Nechcem sa rúhať, ale keby v tomto momente, neviem, Pán Boh alebo kto, povedal, že už nebudeš žiť, tak som pripravená odísť. Stretnúť sa s ním,“ šokovala Kamila v predvianočnom rozhovore s českým moderátorom Honzom Musilom (58) v jeho relácii Popojedem. Úprimne, otvorene a matersky tam priznala, že Martin je pre ňu nenahraditeľný: „Môj život je tým veľmi poznačený. Len prežívam. Radosť zo života už nemám…“ Ranu po strate syna, akého by podľa vlastných slov dopriala každej mame, nedokážu zaceliť ani tí najbližší, ktorí jej zostali. „Mám sedem vnúčat, už sú veľkí. Ale to vám nenahradí toho skvelého syna…“ opísala realitu svojich dni. „Je prirodzené, že bolesť z takejto straty pretrváva,“ vysvetľuje psychologička. Postupom času ju však podľa nej dokáže človek integrovať do svojho prežívania, a tým sa zmierňuje: „Vtedy sa do zmyslu existencie pripoja vzťahy s prítomnými blízkymi a posunieme sa ďalej. Uvedený proces má však individualny priebeh a môže trvať niekoľko rokov.“
