Stretávame sa v tvojich rodných Košiciach. Ako si toto mesto vnímal ako chlapec? Mal si vôbec niekedy chuť sa odtiaľ odsťahovať?
Košice sú fantastické mesto na bývanie, lebo nie sú ani veľké, ani malé. Navyše majú nádherné centrum. Vyrastal som na sídlisku Nad jazerom, kde je rieka Hornád, les a sú tam tri jazerá. Ako deti sme boli celé dni vonku, kúpali sme sa, išli sme do lesa alebo sme kradli jablká zo záhrad (smiech). Mal som fantastické detstvo. Nikdy som nemal pocit, že by som chcel v dospelosti bývať inde. I keď som žil 10 rokov v Bratislave, rok v Prahe a dva roky v Šamoríne. Nakoniec som sa predsa len vrátil domov do Košíc.
Čo myslíš, ako ťa vnímajú domáci?
Netuším, ale v Košiciach mám veľa priateľov, známych a cítim sa tu doma. Keď chodievam napríklad v sobotu do centra na trh, rád sa porozprávam s miestnymi a dám si s nimi kávu.
Stane sa, že aj po toľkých rokoch v rodnom meste sa chcú s tebou Košičania fotiť?
Áno, myslím si, že je to prirodzená vec, a nemám s tým žiadny problém. Beriem to ako súčasť toho, čo robím, čo mám rád, a tým je hudba. Horšie by bolo, keby sa so mnou už nechceli fotiť (smiech).
Ak by si si ty mal vybrať, s kým by si sa odfotil?
Často sa chcem fotiť so svojimi blízkymi. Najradšej so svojou dcérou a s partnerkou, ktoré majú pre mňa najkrajší úsmev na svete. Bežne len tak poviem: „Poďme sa odfotiť.“ Rád sa totiž dívam na fotky s ľuďmi, ktorých mám rád. Nevnímam to ako niečo výnimočné, ale ako príjemnú spomienku. Baví ma tiež fotiť nášho psa a celkovo zachytávať atmosféru spoločných chvíľ.
Takže sa fotíš aj s dcérou?
Rád by som sa s ňou fotil od rána do večera, ale má 12 rokov, takže rešpektujem, že veľmi nemá záujem. Máme však veľa spoločných fotiek v mobile a občas si robí vtipné selfie do môjho mobilu, čo je pre mňa veľmi úsmevné.