Martina má so svojim partnerom už jedno dieťa, dva a pol ročnú Aničku. A hoci druhému bábätku neboli na sto percent naklonení, ich prvorodená dcérka sa predsa len dočká súrodenca. Napokon, práve ona bola hlavnou motiváciou k tomu, aby túto neľahkú cestu opäť absolvovali.
Úprimná spoveď
Tak ako pre mnoho iných mám, ani pre Martinu nebolo prvé tehotenstvo, pôrod a výchova prvorodenej dcérky prechádzkou ružovou záhradou.
Aj preto sa rozhodla pre úprimné vyznanie, v ktorom sa nájde možno veľa žien: „Ak by som si mohla vybrať…Nechcela by som byť znovu tehotná. Nechcela by som znovu rodiť. Nechcela by som znovu kojiť. Nechcela by som znovu vstávať každú noc k plaču, k prebaľovaniu, k nekonečným uspávaniam. Tehotenstvo, pôrod, šestonedelie... Nie sú to romantické obdobia, ktoré by som chcela prežívať znova a znova,“ napísala Martina k fotografiám, na ktorých sa jej už črtá tehotenské bruško. „Ale jedno som si veľmi, naozaj veľmi priala – aby Anička mala súrodenca. Niekoho, kto tu pre ňu bude, keď raz my už nebudeme. Niekoho, s kým si večer zavolá, komu napíše: „Pomôžeš mi? Poďme sa smiať. Poďme si vynadať. Poďme si rozumieť.“ Aby vedela, že na tomto svete nie je nikdy úplne sama,“ prezradila pravý dôvod, prečo sa nakoniec rozhodla pre druhé dieťatko. „Toto rozhodnutie nebolo o láske k materstvu, ale o láske k nej. A tak ideme znovu. S obavami, ale aj s nádejou. Pretože rodina, je ten najväčší dar. Aj keď nie vždy najľahší.“ Martina tak možno povzbudila aj iné ženy či mamy a zároveň otvorila tému, ktorá je často obrovským tabu.
V jej prípade možno povedať, že kvôli dieťatku a rodine obmedzila svoju dobre naštartovanú kariéru na Slovensku a odsťahovala sa za svojim partnerom do Prahy. Založenie si rodiny v jej prípade skutočne priniesol mnoho obetí a kompromisov. V tomto príbehu sa iste nájde nejedná žena.