Okrem muziky máš blízko aj k poézii. Kedysi si dievčatám písal básničky. Pre Danielu si tiež nejakú vytvoril?
Určite, akurát pred pár týždňami.
Prečítal si jej ju?
Nie. Ak si myslíš, že som ju napísal na kriedový papier, postriekal voňavkou a nechal pod vankúšom, sklamem ťa. Z toho som vyrástol. No robil som aj také veci. Dnes už sa tým nezdržujem. Poslal som jej to ako správu.
Mnohí umelci hovoria, že najviac tvorivé obdobie majú vtedy, keď ich prepadne smútok, melanchólia, skrátka nie veľmi pozitívne veci. Súhlasíš?
Podľa mňa sa na to vyhovárajú tí, ktorí práve netvoria a čakajú na nejakú depresiu. Ja to tak nemám. Muziku píšem, keď som šťastný, ale i precitlivený, rozbolestený, v akejkoľvek nálade. Nie je úzus, že by som práve musel prežívať jeden zo svojich rozvodov, aby som bol kreatívny.
A spomenieš si, čo vzniklo práve v čase, keď si sa rozvádzal?
Keď som sa rozvádzal s prvou ženou, napísal som svoj prvý muzikál Já, Francois Villon. To je dosť depka. Keď som sa rozvádzal s druhou ženou, napísal som muzikál Slunce, seno, jahody. To je komédia. Aj to je istá symbolika, len v realite je to skôr tragikomédia. A tretíkrát som sa zatiaľ nerozviedol.
Povedal si si tri manželstvá a dosť?
Nepovedal a už si ani nechcem nikdy nič hovoriť, predvídať, predikovať. Užívam si aktuálny stav a mám z toho radosť. Nech sa v budúcnosti stane čokoľvek, musím to len prijať.
Berieš predchádzajúce manželstvá, respektíve rozvody, ako zlyhania?
Nemôžem sa na nikoho vyhovárať, ale je to čiastočne tak. Mnohé veci, ktorých som sa dopustil, môžem dnes nazvať chybami. Ale len keď ich robíme, niečo nám do života prinesú. Často som zlyhal, viem o tom, ale nebičujem sa za to. Dôležité je vedieť, že nie som ani prvý, ani posledný, a nestavať sa do roly obete.
Ako si zo svojich životných chýb vyťažil, čo ti do života priniesli?
Nechcem hovoriť konkrétne, ale vo všeobecnosti človeku ukážu, kde je najviac zraniteľný. Partnera si totiž vyberáme podľa pocitu, stavu svojho srdca, duše, sebavedomia a vychádzame aj zo svojich predchádzajúcich chýb. Vnímam to tak, že do života sa nám dostávajú ľudia, cez ktorých sa máme niečo naučiť, zbaviť sa chýb a podobne. Je však dôležité vedieť to rozšifrovať, aby sme tie omyly už neopakovali a vyvarovali sa ich.