Dlhodobo žiješ v USA, na Slovensko a do Česka lietaš hlavne za prácou. Môžeme stále hovoriť: „Vitaj doma“, keď si tu?
Asi hej. Ja sa cítim doma skoro všade.
Bola si v tomto taká prispôsobivá už ako malé dievčatko?
Narodila som sa v Košiciach. Nejaký čas sme žili v Michalovciach, kde sme mali polovičku rodiny, a po narodení brata sme sa znova vrátili do Košíc. Značnú časť detstva som strávila aj u babičky v Ťahanovciach, kde som to milovala. Nemala som problém byť tri týždne v tábore odlúčená od rodiny. Takže zrejme už ako malá som so zmenou miesta nemala zásadný problém, aj keď deti zmeny prijímajú viac organicky a prirodzene.
Mnohí Slováci v zahraničí po rokoch prehodnocujú, či v cudzine ostanú natrvalo alebo sa predsa len vrátia domov. U teba je to ako?
Priebežne samu seba spovedám. Mení sa to aj vo mne. Väčší zmysel mi momentálne dáva Európa, konkrétne Praha. Tam som našla pocit súladu a domova. Mesto mi prirástlo k srdcu. Ale na ničom nelipnem, všetko vítam. Zrejme sa Kalifornia bude pozvoľna stávať mojím druhým miestom na život. Syn čoskoro odchádza na univerzitu, čiže už nebudem mať až toľko dôvodov sa tam vracať. Stále tam však mám svoje bývanie, o ktoré nechcem prísť. Mám to tam rada. Nerada zatváram dvere, vždy skôr len nové otváram. Ale pravdou je, že som sa tam nikdy neintegrovala na sto percent.
Pravdou je, že slovenčinu máš stále čistú, plynulú, bez amerického akcentu.
Je to tým, že som ju využívala často. So synom som hovorila po slovensky, s kamarátmi z Česka a zo Slovenska, ktorí tam žijú, automaticky prepíname do nášho jazyka.
So synom sa teda rozprávate po slovensky?
Väčšinou áno. V detstve maximálne. On odpovedá, ako chce. V angličtine je plynulejší, sebavedomejší. Ale s mojou rodinou plynulo skočí do slovenčiny, čo je hlavný dôvod, prečo som dbala na to, aby jazyk ovládal.
Čomu sa venuje?
Primárne ho zaujíma bejzbal. Má talent. V lete ho oslovila jedna z univerzít, že by ho chcela do tímu. Dostane teda štipendium a bude hrať za univerzitný tím. Je šťastný.
A ty si šťastná tiež?
Ja som najmä naňho pyšná, lebo to bol jeho sen. Mal viac ponúk a jedna vyšla. Je to príjemný pocit. Dostať sa totiž na dobrú univerzitu v USA nie je jednoduché. Je tam veľká konkurencia. Takže sme všetci spokojní.
