Máš pocit, že aj vďaka tomu, že si bola v minulosti taká odvážna, odišla si do USA, má dnes Lucas lepšiu štartovaciu čiaru pre svoju budúcnosť ako mnohí Slováci v jeho veku?
Ťažko povedať, čo by bolo. Tu by asi nemal rovnaké podmienky na to, čo ho baví. On je rád, že žije, kde žije. Slovensko navštevuje s nadšením, ale žiť by tu nechcel.
Ty si v tomto roku zrejme nalietala dosť kilometrov, lebo o pracovné ponuky si nemala núdzu. Aký bol teda tvoj rok 2024 z filmového hľadiska?
Bol to veľmi produktívny rok, som zaň vďačná. Mala som veľa práce, bolo to náročné. Ale som rada, lebo som si dokázala, že stále zvládam prechádzať z projektu do projektu. Na strane druhej, veľké pracovné nasadenie sa na chvíľku podpísalo aj na mojom zdraví. Teraz si už doprajem dlhšiu pauzu. Teším sa z výsledkov, že konečne mám možnosť pozrieť si, čo sme vytvorili.
S akými pocitmi si teda sledovala v kine prvú časť seriálu Lovec, ktorý je aj krimi, aj mysteriózny?
Zaspomínala som si na začiatky nakrúcania, lebo to bol dlhodobý proces. Predchádzala mu skoro trojročná príprava a zhruba dva a pol roka sme natáčali. S pauzami, samozrejme. Pre mňa to bol jeden užasne tvorivý a zároveň cestovateľský zážitok, navštívili sme nádherné miesta v Česku a na Slovensku. S výsledkom som bola spokojná, no mne neprináleží to objektívne hodnotiť.
Ako diváčku ťa baví tento žáner?
Keď je príbeh vzrušujúci a sofistikovaný, baví ma to.
V tomto seriáli sú aj scény, pri ktorých sa divák môže báť. Ty sa rada bojíš pri filmoch?
Ako kedy. Strach pred televízorom si nedopriavam často. Vizuálne krviprelievanie ma neoslovuje. Ale ak je tento žáner dobre spracovaný a má myšlienku i zmysluplnú zápletku a vidno, že nezlyhali zložky ako strih, kamera, masky, a som v napätí, tak si to užívam. Ide o výsledok dobrej práce.
Čo ti pomáha zostať v rovnováhe, keď máš náročné pracovné obdobie?
Celkové nastavenie mysle a joga. Každé ráno si venujem hodinu až dve na stíšenie a fyzickú aktivitu, aby som sa správne naštartovala. Vekom, keď mi ubúda potreba prehnane sa socializovať, rada si po práci doprajem ticho a byť sama so sebou. Dám si dobré jedlo, vaňu. Pomáha mi to ozdraviť sa mentálne aj fyzicky.
Kedy si prišla joge na chuť?
Mňa dlho bavili rôzne športy a joga ma najskôr neuspokojovala. Bolo to príliš pomalé a nudné. Po tridsiatke, keď prišli prvé bolesti chrbta a ďalšie problémy, znovu som sa k joge dostala a začala som ju viac skúmať. Dnes ju vnímam ako vedu o duši, tele a mysli. Urobila som si inštruktorský kurz a venovala som maximálny čas tomu, aby som sa dozvedela čo najviac. Do veľkej miery to bolo až obsesívne.
Ovplyvnila ťa joga aj z mentálnej stránky? Máš iný pohľad na veci, reaguješ niekedy prípadne inak ako v minulosti?
Formovalo ma to asi viac, ako si myslím. Benefity som pociťovala fyzické i mentálne. Aj moje okolie to začalo vnímať. Keď človek načrie do svojho vnútorného sveta, má moc navigovať svoje myšlienky, pocity a je strojca všetkého naokolo. Je to nádherný objav. Reaktivita na mnohé životné situácie je menšia a vedomejšia. Reagujem s väčším stíšením a pokojom alebo nereagujem vôbec. Mám vľúdnejší pohľad na ľudí. Menej mi záleží na tom, čo si myslia.
