František Kovár je talentovaný, divadelný, filmový a dabingový herec. Na Slovensku má naozaj veľké meno a niet pochýb o tom, že ho poznajú mladí aj starší. Počas svojho života toho zažil mnoho. Účinkoval v divadle Andreja Bagara v Nitre, neskôr začal pôsobiť na Novej scéne. Po niekoľkých rokoch sa posunul ešte ďalej a od roku 1996 je členom Slovenského národného divadla. Vďaka jeho obrovskému talentu, charizme a priebojnej povahe sa mu podarilo dostať ďaleko. A rozhodne si to zaslúžil.
Práce sa nikdy nebál
O svojej práci sa snaží hovoriť v pozitívnom svetle. Avšak niekedy prizná aj to, že jeho profesia nie je jednoduchá. Mnoho ľudí má o práci umelcov skreslenú predstavu. Myslia si, že nikdy nevedeli poriadne pracovať a želajú im, aby si vyskúšali náročnú, fyzickú prácu. František má na takéto pripomienky presne vyhradený názor.
,,Ja som dlhé roky učil a vychovával som dnešnú, silnú generáciu. Každému, kto by si to chcel skúsiť, by som odporúčal, nech sa naučí text, postaví sa na javisko, nech je autentický, nech mu ľudia tlieskajú. Tí, ktorí nám odporúčajú tú lopatu tak im odkazujem, že som sa nikdy fyzickej práce nebál. Robil som všelijaké práce,“ povedal s úsmevom v relácií Zvedavá Zuza. Popri štúdiu začal hrávať ochotnícke predstavenia či nahrával divadelné hry v rozhlase. Tvrdí, že zažil mnoho príležitostí, ktorých sa vždy snažil chytiť a naplno ich využiť.
V rámci svojej práce spomenul aj svoje nastavenie, s ktorým na javisko vstupuje. Vždy sa snaží dať zo seba maximum, aj keď to nie je jednoduché. František sa po mnohých rokov so svojimi emóciami naučil pracovať. A darilo sa mu to perfektne.
,,Najťažší oriešok je to, keď v hľadisku je moja rodina. Moje žena je v tomto veľmi prísna, vždy mi povie čo sa jej páčilo a čo nie. Najúžasnejšie je, keď sme v zákulisí a my vidíme ako sa plní to hľadisko. Potom sa pozriem a vidím, že tam nie je voľné ani jedno miesto,“ dodal hrdo.
Takto to celé začalo
Je očividné, že talentovaný umelec si na svojej rodine veľmi zakladá. Úprimne tvrdí, že to je jeho priorita a vždy sa pre ňu snažil urobiť všetko, čo bolo v jeho silách. So svojou manželkou sa spoznal už celkom dávno. Do dnes však na tento moment s láskou spomína, doteraz k nej cíti hlbokú a bezhraničnú lásku.
,,Tak sme sa na seba pozreli a vtedy niečo medzi nami preblysklo. V tomto človek musí mať také šťastie, teraz sme mali päťdesiate prvé výročie, odkedy tá iskra preskočila. Keď si dnes na to spomeniem, stále niečo cítim,“ povedal s láskou v očiach.