Ako dopadla diplomovka a štátnice? Môžeme gratulovať?
Zastihli ste ma práve v období pred štátnicami, ktoré ma čakajú o pár dní, takže sa celkom intenzívne pripravujem. Diplomovú prácu som sa po dlhom uvažovaní, vzhľadom na veľa pracovných povinností a castingov, rozhodla presunúť na neskorší termín, obhajovať ju budem v auguste. Verím, že záverečná skúška, ktorá preverí, akí schopní študenti sme boli, dopadne dobre.
Koniec štúdia, to nie je len „epizóda“, ktorá sa končí, ale aj istá dávka stresu a zodpovednosti. Aká ste boli študentka?
Hlavne na vysokej škole som nebola študentka, ktorá by lipla na svojom priemere. Vždy mi išlo o to, aby som predmetmi prešla. Pri tých, ktoré ma naozaj bavili, cítila som sa v nich dobre a bola som v nich šikovná, som sa snažila podať naozaj najlepší výkon.
Ale tým, že som neštudovala herectvo, ale divadelný manažment, boli aj náročné predmety a také, ktoré ma nebavili. Prvý rok štúdia bol pre mňa veľmi ťažký aj preto, že som predtým študovala na konzervatóriu. Našla som si však svoj systém a musím podotknúť aj to, že to, aká som bola študentka, sa veľmi odvíjalo aj od pedagógov.
Pôsobíte veľmi zodpovedne a zorganizovane. Je aj to výsledok odboru, ktorý ste študovali?
Teší ma, že tak pôsobím, aj keď nie vždy to je úplná pravda. Veľmi sa snažím a všetky povinnosti, ktoré sa týkajú herectva a mediálnych povinností, si plním veľmi zodpovedne. Ak sa však toho všeobecne v živote vyskytne veľa a býva to nad moje sily, pociťujem chaos. Čas sa snažím organizovať tak, aby som eliminovala stres a mala duševný pokoj.
Na VŠMU ste však napriek tomu, že ste chceli, neštudovali herectvo, ale divadelný manažment. Hodnotíte dnes, s odstupom času, že to tak jednoducho malo byť?
Určite áno. Na herectvo som sa hlásila niekoľkokrát, vždy ma nechali prejsť do posledného tretieho kola a ďalej, do ročníka, som sa neprebojovala. Hodnotím to však ako veľmi pozitívne rozhodnutie, pretože po 6-ročnom štúdiu na konzervatóriu mi chýbal všeobecný prehľad, keďže na konzervatóriu sa vyučuje veľa umeleckých predmetov.
Preto som rada, že som si vybrala všeobecnejší odbor a mám v rukách aj niečo iné a nestaviam všetko iba na herectvo. Čokoľvek sa stane, viem, že som schopná pracovať aj v trochu inom odvetví. Otvorilo mi to oči a obzory v tom, čo všetko môžem v živote robiť.
Ste ten typ, ktorý sa nerád vzdáva svojich cieľov a snov?
Na túto otázku som odpovedala presne tým, že som sa na herectvo hlásila štyrikrát. Takže sa naozaj nevzdávam svojich cieľov a snov. V tomto sne som bola veľmi vytrvalá a trpezlivá, čo v živote až tak nie som. Ak niečomu verím, idem za tým. A napriek tomu, že ma na herectvo nevzali, som rada, že sa mi tento sen splnil a úplne inak, ako som mala v pláne.
Ako prijímate istú formu neúspechu, respektíve keď veci nejdú podľa vašich predstáv?
Vekom sa človek učí minimalizovať svoje očakávania. Samozrejme, neúspechy či nepodarené kastingy ma mrzia. Prednedávnom sa mi stala presne taká vec, že som bola na kastingu na postavu, ktorá sa mi veľmi páčila, a nakoniec som ju nedostala. Mám však nadhľad, vnímam to ako súčasť mojej práce a hovorím si, že každá postava si nájde svojho herca alebo herečku. Je dôležité, aspoň pre mňa, si aj po neúspechu povedať, že to bola minimálne ďalšia dobrá skúsenosť.
Často sa hovorí, že ak niečo nevyšlo, je pre nás pripravené niečo oveľa lepšie. Aj keď je to v danom momente možno ťažké vidieť...
Som toho jasným príkladom. Presne preto som sa naučila prijímať neúspechy a absolútne dôverovať životu. Aj tomu, že mi prinesie niečo iné, lepšie či krajšie.
Za čo dokážete v živote úprimne a odhodlane (za)bojovať?
Zjavne za svoju prácu, kariéru a do určitej miery aj za štúdium. Veľmi lipnem na spokojnom osobnom živote. Za čo však dokážem skutočne zabojovať, sú medziľudské vzťahy, láska a vzťah s mojím partnerom, čo sme si už veľakrát dokázali.