Ste skôr za skoré ranné vstávanie alebo naopak?
Ja som absolútna sova. Celý život som mala problém ráno vstávať. Je to tak dodnes. S tým sa však nedá nič robiť, je to v génoch. Keď som bola tehotná, „programovala“ som si syna tak, aby nebol bábätko, ktoré vstáva o piatej, a podarilo sa. Nikdy nebol ranostaj, i keď on to má v génoch tak na rozhraní.
Ranný rituál, bez ktorého sa vám deň ani neráta?
Keď odveziem syna do školy, urobím si kapučíno, sadnem si do svojho milovaného hojdacieho kresla a čítam, čo nové doma a vo svete.
Preferujete sladké alebo slané raňajky?
Raňajkujem málokedy, a keď už, tak sladké. Ale milujem hotelové raňajky. Na výlete alebo dovolenke si to viem fakt užiť. Bežne nejem pečivo, ale keď raňajkujem v hoteli, dám si chlebík s maslom, so šunkou, syry a zeleninu. A potom niečo sladké, croissant s džemom alebo vafle.
S akými slovami najčastejšie odprevádzate syna Romana do školy?
Uži si deň. Ľúbim ťa.
V čom sa vám najviac podobá?
Dokáže si vychutnať to, čo má rád. Myslím si, že som ho to naučila, vidí to u mňa.
Čo je pre vás pri jeho výchove najdôležitejšie?
Trvám na slušnosti. Pozdrav je pre mňa samozrejmý ako nádych. Rovnako tak poďakovanie, takže to od syna vyžadujem smerom k všetkým. Nie som veľmi prísny rodič, ale keď sa na niečom dohodneme, trvám na tom, aby to tak bolo, ak je to možné. A neústupná som aj v prípade hygieny. Umyté ruky, zuby a sprcha každý deň je nevyhnutnosť.