Aké sú dnešné ženy, láska a vzťahy očami zrelého single muža?
Dnešný single muž v strednom veku je vystavený úplnej katastrofe (smiech). Niekedy sa cítim ako lovená zver. To by však mohlo byť lichotivé!
V čom je problém?
Podľa mojich pozorovaní časti žien chýba ženskosť, keď je žena ženou so všetkými nuansami a hodnotami. Zaužívané vzorce vždy boli také, že žena očakávala, že muž sa k nej bude správať ako k žene, pretože aj ona sa tak správala. Obaja rešpektovali prirodzené delenie úloh a poslanie pohlaví, čím, samozrejme, nechcem povedať, že ženy patria k sporáku! Muži odjakživa lovili mamuty a nosili ich domov do jaskyne, aby sa postarali o ženu a deti.
Prirodzená deľba, nič dehonestujúce. No a dnes sa mi zdá, že to mizne. Chápem, ženy sú emancipované, robia všetko a môžu byť čímkoľvek. Ja sa skôr zamýšľam nad tým, do akej miery je v poriadku, ak u ženy prevažuje mužské správanie a, naopak, u muža ženské. Lebo dnes sa to dosť mieša. Ale aby som sa vrátil k pôvodnej otázke – stretávam ženy, ktoré sa zameriavajú viac na to, ako vyzerajú, aký dojem vzbudzujú na sociálnych sieťach. Za každú cenu a v každej chvíli chcú vyzerať dokonale. Ale to isté sa nedá povedať o ich domácnosti. Táto prvoplánovosť ma trochu mrzí.
Nebudeme však všetky hádzať do jedného vreca, nie všetky sú takéto. Tento pocit vznikol najmä preto, že presne tento typ žien sa ťa snaží uloviť. Aká žena je podľa teba krásna?
Krásu najradšej objavujem postupne, nemusím dostať všetko ako na tácke. Nepotrebujem dokonalú krásu, dokážem oceniť pekné drobné detaily, ktoré by sa niekomu mohli zdať ako nedostatky. Napríklad niektorej dáme môžu neuveriteľne pristať pehy, dodávať jej sexepíl. Alebo zvláštne tvarovaný nos... čokoľvek.
Je pre mňa oveľa cennejšie, ak si žena zachová svoju individualitu. Ale nemám nič proti tomu, ak si niekto niečo dá upraviť, ak má pocit, že to potrebuje. Len by som nechcel, aby po uliciach chodili rovnaké kópie. Sto ľudí, sto chutí, a ja nechcem, aby mi niekto podsúval svoju predstavu krásy. Ja mám svoju. Nikto z nás sa nenarodil ako naprojektovaný model auta. Každý má svoju osobitú energiu a to je krásne – keď ju na sebe môžeme objavovať.
Momentálne si bez partnerky. Akú dámu hľadáš, akú si vieš pri sebe predstaviť?
V tejto etape života, so životnými skúsenosťami, ktoré mám za sebou aj v oblasti vzťahov, nehľadám urputne prístav, kde by som zakotvil. Aby bolo jasné – v prvom rade som otvorený životu. Nepotrebujem presviedčať seba ani okolie, že na to, aby som bol šťastný, nevyhnutne potrebujem partnerku. Ak niečo má prísť, tak to príde, a ja to privítam.
Je to preto, že si vo vzťahoch zažil aj komplikované situácie?
Kráčajúc k dnešku, som po ceste životom stretol veľa. Niečo ma potešilo, niečo prefackalo, ale každý zážitok ma niečo naučil. Niekedy mám pocit, že som získal z toho učenia až doktorát. Spoznal som rôzne ženy, ale nemyslím si, že by bolo správne, ak by som teraz vyťahoval detaily. To už patrí do minulosti.
Veľmi by som si prial stretnúť niekoho prirodzeného, kto sa na nič nehrá. Každý z nás je nejakým spôsobom nedokonalý a nie každému nedokonalosti prekážajú. Život treba nechať len tak plynúť, neznásilňovať ho. Vzťahy sú do veľkej miery založené aj na kompromisoch.
Aké veľké kompromisy si ochotný robiť?
Keď sa pozriem späť do svojej minulosti, tak môj niekdajší život bol jeden veľký kompromis. Až tak, že som tým trpel, to môžem už teraz priznať. Očakával som, že to bude obojstranné, ale nestalo sa. Je dôležité určiť si svoj priestor. Kam až som ochotný k sebe pustiť ľudí, kde je už moja intímna zóna, kde som iba ja sám.
A vo vzťahu je dobré, ak si partneri povedia, kde je hranica, čo majú radi a čo už je cez čiaru. Väčšina ľudí to pochopí a rešpektuje. A ak nie, tak niečo nie je v poriadku. Celé roky som nevedel, že si to mám takto vymedziť. Po rozhovoroch s odborníkmi som pochopil, aké je to dôležité. Mnohí sa nevedia ozvať, iba v tichosti čakajú, že ten druhý pochopí aj sám. Ale to sa nestane, pôjde tak blízko, ako bude sám chcieť.
Si zrelý muž, čo v tvojom ponímaní znamená láska?
V prvom rade neskutočná pokora, úcta k partnerovi, pochopenie a snaha vcítiť sa do neho a ochota chápať jeho reakcie. Nie sú to len tie prvé motýliky v bruchu. Verím, že rokmi môže láska narastať a silnieť. Ak niekoho naozaj úprimne a čisto ľúbim a vážim si ho a on cíti ku mne to isté, ak vyznávame spoločné hodnoty, zhodneme sa vo všetkom podstatnom, to je ono.
Nie každý deň svieti slnko a vo vzťahoch nie je každý deň nádherný. Spoločný život prináša aj konflikty a kritické situácie. Čo s tým?
Presne tak, v živote neprichádzajú len jednoduché situácie a my sa nie vždy dokážeme rozhodnúť správne. Dnes máme mnohí tendenciu ľudí okamžite súdiť a hodnotiť. Ale mali by sme sa viac zamýšľať nad tým, prečo to urobil, čo ho k tomu viedlo, čo sa vlastne stalo. Zbytočne prichádza k hádkam a rozchodom namiesto toho, aby sme sa porozprávali. To je základ, hovoriť spolu. Lebo ak sa vzťah rozpadne kvôli nedostatku komunikácie, je neskoro plakať.
Dlho som si ani ja neuvedomoval, že často prídeš na to, čo pre teba partner znamenal, až keď o neho prídeš. Niekedy skrátka necítime hneď od začiatku, že práve tento partner je ten pravý. Keby sme to vedeli, možno by sme vzťah budovali pozornejšie a snažili sa budovať ho. Nie je správne cítiť sa vo vzťahu ako väzeň alebo otrok, večne prenasledovaný a terorizovaný žiarlivosťou. Takýto vzťah je vysoko toxický a neprináša nič dobré ani jednému z páru.
Myslíš si, že sa nedá pracovať aj na takomto vzťahu?
Je naivné myslieť si, že takýto partner sa zmení. Nikdy sa to nestane. Tyran zostane tyranom, a to vôbec nemusíme hovoriť o fyzickom násilí. Niekedy je oveľa ťažšie ustáť psychický nátlak, aj sa oveľa ťažšie dokazuje. Obeť si pomaly prestáva veriť, stáva sa z nej zlomený človek, uverí tomu, že je zbytočný, neschopný a nezaujímavý. Je z neho emočný otrok.
