Tam som mierila. Sú veci a prejavy, ktoré patria len do tvojho súkromia a pre tvojich najbližších.
Áno. Ľudia, čo chodia ku mne na tanec, sa už po dvoch-troch tréningoch stanú mojou rodinou. Vidia, že som sama sebou, a aj z nich všetko opadne. Mať masku sa nevypláca. Niekto je v televízii veľmi chrumkavý a v reálnom živote je to zloduch, aj takých poznám.
Priznám sa, že som predtým tvoju hudbu nepočúvala. Až keď som sa pripravovala na rozhovor, a bola som mimoriadne príjemne prekvapená. Očakávala som, že budeš robiť iný žáner. Pre mňa si slovenská Sade.
Sade je môj najväčší idol! Na svoj album som naozaj hrdá. Trvalo dlho, kým vznikol, lebo každý, s kým som ho chcela robiť, ma automaticky tlačil do r ́n ́b alebo latino. Keď som nahlas povedala, že milujem country a folk, niektorí sa mi smiali. Ja milujem aj hip-hop a latino, učím to, ale moja duša ma nepustí.
Doma si pustím indie. Nepotrebujem mať veľké rádiohity, hoci kedysi som po nich túžila. Teraz som oveľa šťastnejšia, keď koncertujem pre 200 ľudí, ktorí mojej hudbe rozumejú. To je úplne iný pocit, keď sa s nimi môžem počas koncertu baviť. Chcem, aby v nich moja hudba niečo zanechala.
Nehovorím, že všetky popové veci sú zlé. Možno aj také niečo urobím. Chcela by som najmä robiť veci, ktoré si môžete vypočuť aj o desať rokov a stále budete pri nich niečo cítiť – šťastie alebo smútok.
Na svojom profile na sociálnej sieti zdieľaš veľa nádherných modelingových fotografií. Páči sa mi, že k nim často pripojíš aj pekné myšlienky. Poďme sa trochu rozprávať o ženskej kráse.
Milujem Paríž, chodím sa tam vizuálne nabudiť a ulahodiť oku. Nedávno, keď som tam bola, sedela som len tak na káve a obzerala sa po okoloidúcich ženách. Parížanky, a Francúzky všeobecne, sú známe tým, že nesiahajú po umelej kráse a každá je svojská. Bol to doslova oddych pre moje oči, keď som zrazu videla úžasné a jedinečné ženy, a nie rovnaké klony.
Aj také ženy môžu byť krásne, ale je únavné dívať sa stále na takú istú tvár, rovnaké kosti, napichané tváre, rovnako zväčšené prsia. Mám pocit, že je toho aj u nás priveľa. V Paríži po ulici vykračuje sedemdesiatročná pani, ktorá má dredy a je nádherná. Alebo vidíš mamičku s deťmi, ktorá je elegantná a krásna aj bez mejkapu. Mali by sme sa vrátiť k tomu, čo je na nás autentické, pretože každá žena je krásna. Samozrejme, že sa môže cítiť zle a byť s niečím na sebe nespokojná.
Vtedy treba nájsť, čo môže jej pocit zlepšiť. Byť však od hlavy po päty umelá, to nie je riešenie. Lebo aj drobná nedokonalosť môže byť krásna.
V jednom statuse si napísala, že krásna žena je tá, ktorá je šťastná.
Je to tak. Keď niečo takéto napíšem, tak sa mi to zdá ako veľké klišé a niečo, čo netreba zdôrazňovať. Potom sa mi však vždy potvrdí, je dobré opakovať aj zjavné pravdy. Lebo vždy sa nájde niekto, kto mi napíše – presne toto som práve potrebovala počuť.