Kde nájsť svoje vnútorné šťastie, ako ho vôbec hľadať?
Neviem radiť, môžem hovoriť iba o svojej skúsenosti. Ani ja sa necítim vždy úžasne. Mám chvíľky, keď nie som so sebou spokojná. Vtedy najviac pomôže zdravá sebareflexia. Postaviť sa pred zrkadlo a povedať si pravdu – dobre, tak toto a toto nemáš dokonalé. Ale máš pekné oči a vlasy.
Si dobrá v tom a v tom. Keď som sa takto dokázala ohodnotiť, veľmi som si vydýchla, lebo som sama spoznala svoju hodnotu a nemusel mi nikto nič vnucovať. Presne v tom podľa mňa je pocit šťastia – poznať svoju hodnotu a nežiť s maskou na tvári.
A zároveň asi aj mať dostatok sebavedomia. Ak mi niekto povie, že mám veľký zadok, tak mu bez mihnutia oka odpovedať – áno, mám. A čo má byť?
Presne tak. Neklamať si, vedieť nájsť v negatívach pozitívne stránky. Ak si dokážeme nedostatok priznať, ľahšie sa nám s ním pracuje
Je pre teba dôležité, aby ťa v tomto podporil aj partner?
Určite. Nie nadarmo sa hovorí, že ak ťa niekto ponižuje preto, ako vyzeráš, choď z toho vzťahu preč. Partner by nás mal podporovať.
Čo je pre teba vo vzťahu ešte dôležité?
Inšpirácia a úcta. Že si môžem partnera vážiť, a je jedno, či robí chyby. Dôležité je, že ak ich urobí, dokážeme sa o tom rozprávať. Potrebujem, aby ma partner v kariére i v osobnostnom raste prevyšoval, aby som ho ja mohla dohnať, aby sme sa navzájom inšpirovali. A ešte humor.
Ty aj tvoj priateľ ste aktívni v hudobnej brandži, preto je vzájomná inšpirácia určite dôležitá. Keď však dáme nabok to, čím sa živíte, zostane len Betka a Pavel. Keď ste doma a prežívate bežný život, čo je vtedy dôležité?
Milujeme skoro všetko rovnaké. Napríklad radi varíme a pritom sa bavíme. To sú pre mňa krásne chvíle. Alebo spolu upratujeme, obaja to milujeme. Je raper, ale ja ho vidím viac ako poeta. Milujem na ňom, aký je milý a láskavý.
Nemáš problém hovoriť o tom, že si Rómka. Nie je niekedy otravné, že práve toto na tebe zdôrazňujú ako prvé a vyrábajú z teba exotický zjav?
Áno, toto riešim dlhší čas. Mne neprekáža, keď sa to spomenie, ale prekáža mi, keď sa na to upozorňuje v titulkoch. Ako môžeme chcieť, aby ľudia neboli rasisti, keď neustále poukazujú na pôvod? Ja viem, mnohí to nerobia so zlým úmyslom, ale nikdy nenapíšu beloška XY, ale zdá sa im v pohode napísať Rómka Ferencová.
Neuvedomujú si, že nás to rozdeľuje. A je tu aj iný rozmer – akoby som mala byť vďačná, že ma vyzdvihli, alebo sa mám cítiť vinná za to, že som tmavá? To jediné je na mne zaujímavé? Mala som z toho strašne popletenú hlavu, aj keď som vedela, že to nikto nerobí v zlom, ale zároveň už asi stačí. Nemám rada, keď o mne píšu, že som exotická alebo čokoládová.
Najbližšie plány, sny, vízie? Čo ťa čaká?
Tento rok je úplne šialený a dúfam, že sa podarí. Rozbehla to Iveta, uvidíme, kde sa to skončí. Teší ma, že sa ľuďom páči, ako hrám, je to veľký záväzok. Venujem sa hudbe, na jeseň chystám nový album. Prišli nejaké nové herecké ponuky, pripravujem sa na kastingy a učím sa hovoriť po česky. Zlomili ma na to po siedmich rokoch, nechcela som to a nikdy som ani v Prahe nerozprávala po česky. Lenže ponuky sú hlavne z Česka.
Mám v pláne urobiť aj tanečné turné po Česku a Slovensku. Teším sa na všetky ženy, ktoré si so mnou prídu zatancovať. Milujem robiť tanečné workshopy, kde sa ženy naučia milovať samy seba, tancovať najprv bez choreografie. A ešte by som chcela urobiť hudobné turné, klipy, spoluprácu s rôznymi značkami. Je toho veľa, a preto si to vyžaduje veľkú disciplínu.
Tvoj život je naplnený prácou, ktorá ťa baví. Čo ťa najviac baví a napĺňa vo chvíľach oddychu?
Niekedy chvíle oddychu nedopadnú najlepšie. Posledných päť rokov trpím panickými atakmi. Keď nič nerobím, moja hlava ma trošku zradí. Nie je mi dobre, ale zároveň viem, že keď atak odznie, bude dobre a treba oddychovať.
Pre mňa dobrý oddych znamená fajn jedlo, rada varím pre kamošov, filmy, úplne jednoduché veci. A výlety, milujem hory viac ako pláže. Som taký blázon, moja hlava má veľa nápadov, strašne veľa snívam. Môj život je naplnený vtedy, keď mám nejaký projekt.
Si teraz šťastná?
Uvedomila som si, že i keď prežívam jedno z najšťastnejších období svojho života, nemám odvahu povedať to nahlas. Trochu sa toho bojím. Doteraz som vždy musela dokazovať, že si úspech zaslúžim. Učím sa sama sebe si povedať – áno, zahrala si to dobre. Chcem mať silu, aby som si sebavedome a nahlas povedala – som šťastná a zaslúžim si to.