Odkiaľ pochádzate a aký život ste viedli predtým, než ste sa stali komikom?
Pochádzam z Dolného Kubína z Oravy a mám vyštudovanú strednú zdravotnícku školu. V tomto odbore tam však nebola práca, a tak som sa vybral do Bratislavy pracovať ako zdravotník do Univerzitnej nemocnice na interné oddelenie. Takže som sem prišiel kvôli práci a osamostatneniu. Chcel som ísť študovať medicínu, tam ma nevzali, tak som nastúpil na chemickotechnologickú fakultu, ktorá bola náročná, takže som to nechal tak. Pokračoval som v práci v nemocnici, kde som sa začal venovať mentálne postihnutým ľuďom ako dobrovoľník a uvedomil som si, že ma tá práca baví. Nakoniec som sa teda dal na štúdium špeciálnej pedagogiky.
Boli ste klasický triedny zabávač?
Áno, presne tak, vždy som bol taký ten triedny šašo. Vždy som mal skupiny na internete, či už na strednej, vysokej, alebo v práci, ktoré som sa snažil zabaviť. Sám neviem, či si tým pýtam pozornosť, alebo čo vlastne ma na tom tak baví. Niekedy sa sám zamýšľam, prečo to vlastne robím, ale najväčšia satisfakcia je, keď sa ľudia na „plnú hubu“ zasmejú, a teší ma, keď robím radosť druhým.
Ako ste sa dostali k tvorbe videí?
Eva (Evelyn pozn. red.), s ktorou som mimochodom chodil do škôlky a aj na základnú školu, bola v jednej internetovej skupine a videla moje videá. Povedala, že ich robím dobre, že sa jej páčim a že si mám urobiť Instagram. A tak som si ich začal vešať na vlastný profil a nejak sa to postupne rozbehlo, až to nabralo poriadne na obrátkach a postupne som sa tým začal živiť – odišiel som zo svojho posledného zamestnania, zo špeciálnej materskej školy, kde som pracoval ako učiteľ.
Takže nemáte prvé video, ako má napríklad Evelyn svoje, už legendárne „Kuny“?
Nie, nemám virálne video. Bodlo by, ale nemám. Niektoré síce videlo naozaj veľa ľudí, ale v zásade nemám svoj jeden hit, ktorý by obletel celú krajinu.
Boli ste vždy zdatný v sociálnych sieťach?
Vôbec nie, všetko mi urobila Eva, od piky. Zakladal som s ňou Instagram, pomohla mi vymyslieť meno. Okrem toho, že mi pomohla v kariére, pomohla mi aj ako priateľka, pretože som v tom období prechádzal svojím najťažším životným obdobím. To bolo asi pred tromi rokmi, v auguste 2016.
To vôbec nie je tak dávno!
Išlo to, dalo by sa povedať, raketovo hore. Vždy som si prial, aby som sa svojím humorom dokázal uživiť. Žiaľ, situácia na Slovensku je taká, že pedagóg alebo zdravotník veľa nezarobí. Nie je to zábava, keď má človek lízing, hypotéku a chce si aj pocestovať a zažiť pekné veci, to je jednoducho z jedného platu veľmi ťažké. Teraz ten problém už nemám a je to super, že sa mi darí zarábať si tým, čo ma naozaj baví.
Vy ste však svoje pôvodné povolanie neopustili úplne. Viem o vás, že pracujete ako dobrovoľník v domove sociálnych služieb, kde takmer denne pomáhate mentálne postihnutým ľuďom. Za to fakt klobúk dole!
Je to pravda, vždy, keď mám čas, a snažím sa, aby to bolo každý deň, chodím do tohto bratislavského domova a pomáham, s čím sa dá. Umývam tu ľudí, kŕmim, chodím s nimi na prechádzky a snažím sa ich rozveseliť. Rovnako spolupracujem s detským onkologickým oddelením, kam chodím za chorými deťmi a snažím sa im svojím humorom pomôcť prekonávať ťažké chvíle. Nie je to však pomoc jednostranná, oni tiež pomáhajú mne. V domove mi napríklad hocikedy postrážia psa a celkovo mi dávajú toľko lásky a pocitu naplnenia, že to ja som vďačný im.
Veľmi sa mi páčia videá, keď človek vidí originál a vy ho potom sparodujete. Kto je autorom tohto nápadu?
To som vymyslel asi ja :-). Je to vlastne paródia na už existujúce video a vždy je lepšie, keď človek vidí originál, ako keby to bolo bez toho. Veľakrát sa to robí zle a video vôbec nie je také vtipné, keď je bez originálu, ľudia to nepochopia. Ale aby som si to nepripisoval úplne ako svoj vynález, všimol som si, že austrálska influencerka Celeste Barber robí niečo podobné s fotkami. Uverejní originálnu fotografiu a potom spolu s ňou jej paródiu. Keby robila ten istý obsah bez toho, aby uverejnila originál, nebolo by na tom nič smiešne. V tom je tá pointa.
Robíte si aj celú postprodukciu alebo máte nejaký tím ľudí okolo seba?
Robím si ju sám v mobile a robím ju úplne „basic“. Pri týchto veciach sa mi tisíckrát osvedčilo, že keď urobím profesionálnejšie video, ľuďom sa to veľmi nepáči. Ľudia majú radi práve tú surovosť a neotesanosť. Strihám to teda úplne jednoducho a lacno. A čo sa týka tímu, mám niekoľko ľudí, ktorí sa so mnou objavujú vo videách, a potom kamošov, ktorí ma točia, pretože sa cítim trápne, keď sa točím sám.
Koľko trvá natočenie jedného videa?
Niekedy je to päť minút, niekedy dve hodiny. Ale priemerne okolo pol hodiny. Ak máte nápad a pointu, zrealizovanie už nie je väčšinou problém.
Ako viete, že nejaké video je úspešnejšie ako iné? Podľa počtu prehratí?
Presne tak, na Instagrame znamená jedno prehratie jeden človek. Teda, ak si jeden človek prehrá video aj stokrát, Instagram ho zaznamená len raz, nie ako napríklad na YouTube, kde sa eviduje každé prehratie. Ak má nejaké video v priebehu troch-štyroch dní stotisíc prehratí, tak to pokladám za úspech. Ak je video veľmi dobré, tak túto hranicu dosiahne za pár hodín.
Ako si tie videá, na ktoré robíte paródiu, vyberáte?
Videá mi väčšinou posielajú moji fanúšikovia, ktorí sú v tomto naozaj zlatí a veľmi im ďakujem. Keď vidím video, urobím prvé, čo mi napadne. Čím viac premýšľam nad tým, aby bolo video originálne, tým je to horšie. Najdôležitejší je teda prvý nápad.
Niektoré naše celebrity, ktoré parodujete, si to doslova svojím prejavom pýtajú :-).
Slovenský šoubiznis a sociálne siete sú zahltené ľuďmi, ktorí sú preafektovaní, veľmi si veria a dajú von nejaký príspevok, ktorý nie je normálny, vyťahujú sa a ukazujú. Ja sa to potom snažím trošku odľahčiť.
A nie sú potom na vás nahnevaní? Napríklad vaša obľúbená Nora Mojsejová sa nehnevá za to, že ju často (a veľmi výstižne) parodujete?
Asi sú niekedy trošku nahnevaní, ale zas sú radi, že ich ešte viac zviditeľňujem. Čo sa týka Nory, tá moje videá zdieľa a šíri ďalej, čiže konkrétne ona sa nehnevá vôbec.
Stretávate sa aj s negatívnymi ohlasmi?
Mám veľmi dobrých fanúšikov a hejterov mám veľmi málo. Ľudia sa ma skôr snažia podporovať a inšpirovať k tomu, aby som tvoril humor ďalej. Aj keď cítim, že nejaké video je slabšie, nedostanem od ľudí kritiku, ale pošlú mi množstvo iných videí, ktoré by som mohol sparodovať. Nedávno sa mi však stala istá vec. Išiel som z Bruselu lietadlom, a keďže mám fóbiu a paniku z lietania, pripil som sa, možno trochu viac, ako bolo treba... Dostal som nápad urobiť Stories, kde som trochu nadával. Nie úplne vulgárne, ale ja nezvyknem vo svojich videách nadávať vôbec, pretože viem, že ma sledujú aj deti a nie každý to musí... No a na tieto Stories som okamžite dostal negatívnu kritiku, písal mi dokonca jeden chlapec z onkológie, že sa mu to vôbec nepáčilo. Vtedy som bol sklamaný sám zo seba a mrzí ma to, no zároveň som vďačný ľuďom, že mi dali okamžite spätnú väzbu a viem, že toto určite nie je správna cesta. Nikdy sa nechcem prezentovať tým, že budem vo videách nadávať. Išiel som proti sebe a proti ľuďom, ktorí ma sledujú.
Kde čerpáte inšpiráciu?
Inšpiráciou sú mi samotné videá a potom, samozrejme, prostredie, v ktorom som vyrastal. Dedina, dedinskí ľudia, to všetko je nekonečná studnica nápadov. Strávil som veľa času na našej chalupe na dedine a tam som si pozorne všímal spôsob reči, mimiku a gestikuláciu tamojších ľudí. Vo videách sa však snažím, aby som nikdy nikoho neurazil a vždy si všetko akoby beriem na seba. Ale je to naozaj veľmi ťažké, mám natočené množstvo videí, ktoré nemôžem dať nikdy von, pretože si myslím, že by sa ľudia mohli uraziť.
Čo vás najviac motivuje?
Denne mi napíše aj dvadsať ľudí, že sú smutní, často sú to práve onkologickí pacienti, ktorí mi napíšu, že si ma púšťa celé oddelenie na Klenovej (ulica, kde sídli Národný onkologický ústav, pozn. red.). Píšu, že som ich rozveselil, že som im spríjemnil deň a že sa konečne z plného hrdla zasmiali. To je ten najlepší pocit na svete. Dokonca mi posielajú aj svoje parochne! Nedávno mi svoju parochňu poslalo dievča, ktoré je už po liečbe, a požiadalo ma, aby som ju použil vo videu. Možno preto ma majú ľudia radi, že ten humor robím úplne jednoducho a nenásilne. Neukazujem sa s autom, nedávam fotky z dovoleniek, ale ostávam sám sebou a podľa mňa to je to, čo ľuďom imponuje. Nesnažím sa robiť zo seba herca, pretože žiaden herec nie som. Určite by som nevedel zahrať hlavnú postavu v nejakom filme či seriáli, preto sa do takých spoluprác ani nehrniem napriek tomu, že ponuky dostávam. Keď tak som skôr instagramový komik, ale ja sa nerád štylizujem do nejakej roly.
Tak teda kto ste?
Som skrátka Fero. Fero Joke :-).
Veríte si?
Paradoxne neverím si vôbec a niekedy si dokonca pripadám trápny. Na vlastných videách sa vôbec nesmejem. To, či je nejaké video dobré, viem naozaj posúdiť len na základe reakcií publika. Stále nedokážem pochopiť, ako som v priebehu dvoch rokov dokázal nazbierať toľko followerov a to, že ma pozná taká veľká časť Slovenska aj Česka. A práve toto je možno jedna z vecí, ktoré ma posúvajú dopredu. Možno keby som si príliš uveril, skončil by som s nosom nahor a nevážil by som si to, čo teraz mám. A keby som už na seba nebol taký kritický, robil by som aj horšie videá. V tomto ohľade som na seba veľmi prísny. Nedám možno video každý ani každý druhý deň, ale potom je kvalitné.
Keď už sme pri publiku, kto vás sleduje? Viete to?
Samozrejme. Instagram vám presne ukáže, kto sú vaši sledovatelia – pohlavie aj vek. V mojom prípade sú to ženy nad 25 rokov. Osemdesiat percent mojich followerov sú ženy.
Prečo si myslíte, že sú to najmä ženy?
Pretože ženy sa rady pozerajú na to, ako muž paroduje ženu.
Čo hovoria vaši rodičia na vašu prácu?
Veľmi ma podporujú a sú na mňa hrdí. Zo začiatku sa však otec pozeral dosť divne, keď mi išiel upratať auto a nachádzal v ňom ženské parochne :-). Moja mama ma nikdy nechcela vidieť s červeným diplomom v ruke, ale tak, že budem pomáhať ľuďom, takže je pyšná.
Niekde som počula, že čím ťažšia doba, tým viac ľudia potrebujú humor. Stotožňujete sa s tým?
Čítal som knihu o Matke Tereze a raz, keď prednášala pre OSN, povedala, že ľudia v Indii sú omnoho šťastnejší než my v modernom svete, aj keď oni často nemajú ani misku ryže, ale držia spolu. V našej krajine odchádza z každého rohu láska. Vidím to v ústavoch, kam rodičia odkladajú svoje deti alebo rodičov. Myslíme si, že o všetko by sa mal postarať štát alebo ľudia, ktorí sú v týchto zariadeniach zamestnaní. Nie, sme to my, čo sa máme o nich postarať. Naozaj, všimnite si to, láska odchádza, do popredia sa dostáva pozérstvo, peniaze, životný štýl a akože originalita. Bol som teraz v nedávno v Prahe. Fajčil som na ulici a pozerám, pri električkovej trati leží bezdomovec, na mol opitý. Všetci chodili okolo neho, no nik mu nepomohol. Ľudia sa tvárili, že ho nevidia. Tak som k nemu išiel a zodvihol ho. Možno aj mne o pár rokov prepne z tohto celého a skončím ako alkoholik... To mi vôbec nikto nepomôže? Strašne som bol nahnevaný. Ja som proste taký, že sa snažím rozdávať radosť a pomáhať ľuďom. Už som o sebe počul, že je to póza, že som pozér. O. K., tak radšej budem takýto pozér, ale budem sa snažiť svet urobiť aspoň drobnosťami lepším.
Kto je?
František Košarišťan alias Fero Joke
Instagramový komik, ktorý paroduje množstvo slovenských celebrít. V súčasnosti je aj jednou z tvárí televízie Markíza a podieľa sa na kampani prilákania mladých voličov k eurovoľbám. V priebehu dvoch rokov nazbieral viac ako 239-tisíc followerov. Žije na Záhorí, pochádza z Oravy.
