Koncom minulého roka ste zavŕšili okrúhliny. Patríte medzi mimoriadne obsadzovaných hercov – fičíte v divadle, v televízii, nakrútili ste svoj druhý film. Je ešte niečo, čo ste v rámci svojej profesie nestihli?
Momentálne som na akomsi pomedzí. Mal by som si zorganizovať vlastný život, lebo mám pocit, že žijem len pre prácu, i keď ma veľmi baví. V divadle napríklad hrám v desiatich predstaveniach. V tomto veku už nemám vysnívané roly, ani to pre mňa už nie je podstatné. Potreboval by som zmeniť priority. No a čo som nestihol, hoci som to plánoval? Doteraz som sa nebol pozrieť v Indii alebo v Thajsku. Chcel by som mať tiež viac času na svojich blízkych.
Stále ste slobodný, v podstate starý mládenec... Prezraďte, kde a s kým ste prežili tohtoročné vianočné sviatky a Silvester?
Na Silvestra som hral v divadle ako po minulé roky a prežil som ho s kolegami. Na Vianoce prišla prvýkrát moja rodina ku mne do Bratislavy, lebo doteraz som na sviatky chodieval domov do Banskej Bystrice. Povedal som si – dosť bolo už nostalgie, i keď som tam zažil krásne detstvo.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Už ste proste „veľký“...
Áno (smiech), a tiež potrebujem dávať Vianociam trocha invencie. Keby som však mohol, najradšej by som presťahoval svoju rodinu do Bratislavy, maminu aj sestru, a spolu by sme tu nažívali.
Navonok pôsobíte veľmi seriózne, povedala by som až vážne. Že máte zmysel pre humor, sme mali možnosť vidieť v komediálnom seriáli Autoškola, kde ste stvárňovali väzňa. Aký ste v súkromí?
Strašný šašo. O mne to vie moja rodina a mama mi zvykne v tejto súvislosti povedať – dúfam, že takéto opičky nerobíš pred kolegami. Možno mám iný humor, ktorý druhí nechápu, no je pravda, že až tak často ho na verejnosti neukazujem, aby som sa nedostal do trápnej situácie.
V seriáli Oteckovia ste si už vyskúšali rolu otca, i keď náhradného, preto si neodpustím otázku: Čo vy a rodina?
Uvedomujem si, že vychovávať dieťa je obrovská zodpovednosť a obeta súčasne, a potom sa to rodičovi vráti, či v dobrom, či v zlom. Na to človek však nikdy nemôže byť pripravený. Nechávam to teda na okolnosti a náhodu. Nechám sa prekvapiť, čo mi v tomto smere život prinesie. Určite to však, ani vzhľadom na môj vek, nie je to, čo by som plánoval.
Bojíte sa, že by ste – podobne ako váš kolega Tomáš Maštalír – zabúdali na svoje vlastné dieťa a strácali ho, ako to bolo vo filme Šťastný nový rok, v ktorom ste si spoločne naposledy zahrali?
(Smiech) To zasa nie, ale dieťaťu sa treba venovať, a ja sa vyhováram vždy na to, že nemám dieťa, tak nemôžem byť napríklad mojej 10-ročnej neteri ten, čo ju niečo priučí, ale práve naopak, veľmi si túto rolu vychutnávam. Dokážem ju schladiť, keď má príliš veľké vášne, dokážem ju podporiť, keď vidím, že to potrebuje. Naposledy som jej napríklad kúpil hodiny tanečnej.
Aké dieťa ste boli vy? Čo vás v tom čase zamestnávalo okrem školy?
Neprešiel som obdobím vzdoru, ani som nevyvádzal, netúlal sa, ani neskúšal prvé cigarety. Dodnes nefajčím. Bol som slušné, povedal by som až nudné dieťa. Od pätnástich rokov som tancoval, odkedy ma počas gymnázia spolužiačka zavolala na tanečný kurz. Tanec, to bola moja celá puberta, bral som to veľmi vážne, dokonca som aj súťažil v latinsko-amerických tancoch. Keď som však odišiel na vysokú školu do Bratislavy, musel som s tým skončiť.
Obľubovali ste aj „kutilské“ práce – bavilo vás skrutkovať a skladať skrinky. Čo ste naposledy zmajstrovali?
Už som k tomu stratil vzťah, už ma to skôr unavuje. Radšej volám ľudí, aby to prišli spraviť za mňa.
Myslela som si, že majstrujete vo veľkom, keďže vlastníte v Bratislave hneď niekoľko bytov...
(Smiech) Už nie. Z okraja Bratislavy som sa premiestnil do apartmánového bytu blízko centra, odkiaľ mám nádherný výhľad na mesto. Lebo kým som mal voľakedy pocit, že chcem byť v prírode a na vidieku, teraz, naopak, chcem byť v meste. Som však typ človeka, ktorý stále niečo mení, takže ani tento byt zrejme nie je mojou konečnou. Zarobené peniaze z tohto dôvodu investujem najčastejšie do bytu, kde si rád vytváram prostredie pre seba, v ktorom sa cítim dobre. Preto nepatrím ani medzi zberateľov nejakých vecí – naopak, rád sa ich zbavujem.
V spomínanom filme Šťastný nový rok využili aj vaše spevácke schopnosti a hru na gitare, viem o vás, že ste hrali v kapele, dokonca ste skladali vlastné skladby... Je to vari už minulosť? Alebo bude z herca spevák?
To asi nie, ale pri mojom okrúhlom veku som si práve uvedomil, že budem musieť nájsť v v sebe odvahu a vzdať sa nejakých ponúk. Napríklad celé prázdniny nebudem nakrúcať, nebudem dvíhať telefón a nebudem sa báť, že by na mňa po pol roku zabudli, keď sa nebudem objavovať v televízii. Nájsť odvahu na čas vystúpiť z tohto vlaku je asi najpodstatnejšie.
Popri Oteckoch ste však vbehli do nového rodinného seriálu Jenny, takže sa zdá, že vám ani tento polrok vaše plány nevyjdú...
(Smiech) ... súčasne čítam aj scenáre veľmi dobrej kriminálky, ktorá by mala byť pripravovaná pre JOJku a ČT, a mala by byť iná ako Za sklom, kde som hral elitného vyšetrovateľa. Je to veľká výzva…
Takže ešte nelámete palicu a váš odvážny plán sa odsúva...
Ozývajú sa aj z Čiech, ale to by sa mi naozaj muselo oplatiť, aby som meral cestu nekomfortnou diaľnicou Bratislava – Praha a zažíval stresy v divadle. Nechcem v päťdesiatke alebo šesťdesiatke zistiť, čo mi všetko ušlo popri práci.
A keby ste museli zmeniť imidž, ako napríklad Roman Luknár, ktorý kvôli postave Jana Masaryka pribral 25 kíl, išli by ste do toho?
No, niečo v tomto zmysle ma čaká v spomínanom kriminálnom seriáli. Uvidíme, či sa to podarí...
