Mama ovplyvnila môj život najviac
Už len tým, že mi ho dala... Odmalička, vždy, odkedy si pamätám, mi vravela, aby som si samu seba vážila. Aby som konala tak, aby som bola šťastná. Nemám sa podriaďovať tomu, čo si myslia ostatní, dívať sa na to, čo by sa im páčilo, mám si robiť svoje... Odkedy som mamou, vnímam ju trochu inak a viem, že jej nikdy nebudem vedieť vyjadriť dostatočnú vďaku za všetko, čo pre mňa urobila, až teraz viem, aké je náročné mať zodpovednosť za malého človiečika... Vďaka mamine som vášnivo prepadla vareniu a pečeniu. Od detstva som s ňou v kuchyni vymýšľala nové a nové recepty, piekli sme koláče, ktoré sme si nikdy nezapisovali, lebo sme nepotrebovali robiť ten istý dookola. Vždy sme išli podľa nálady. Lásku k vareniu by som chcela odovzdať aj Miuške. Stále hovorím, že najlepšia „voňačka“ do bytu je čerstvo upečený koláč.
Čo by robila Pipi Dlhá Pančucha?
Druhou ženou, ktorá zásadne ovplyvnila a stále ovplyvňuje môj život, je taká tá maličká uvedomelá žena vo mne. V mojom vnútri. Nie vždy ju počúvam, nie vždy jej dám priestor a potom to tak aj dopadne :-D. A teda som sa rozhodla, že ju budem počúvať. Viac dám na intuíciu a budem načúvať samej sebe. Vždy sa snažím predstaviť si, ako by som sa v istých situáciách rozhodla a zachovala, keby nikto naokolo neexistoval, nikto by ma neovplyvňoval, ničej reakcie a kritiky by som sa nemusela báť. Čo by chcelo také to moje najosobnejšie vnútorné JA. Od istého momentu sa pri rozhodovaní vždy sama seba spýtam, „čo by robila Pipi“.
Akú najlepšiu radu od ženy som dostala?
Najlepšia rada, akú som kedy dostala, bola: Keď budeš šťastná a spokojná ty, bude aj tvoje dieťa.
Ako chcem viesť dcéru k šťastnému životu
Byť mamou je makačka. Teraz nehovorím o fyzickej aktivite ako nosenie detí na rukách a behanie za nimi po vonku či prebdené noci počas chorôb. Veľmi by som chcela, aby mala Miuška šťastný život, ale keďže platí, že každý je strojcom vlastného šťastia, viem sa postarať a urobiť maximum akurát pre jej šťastné detstvo. Keď už to bude mať vo svojich rukách ona a bude o sebe rozhodovať, zostane mi len dúfať, že som jej dala dobrý základ. Že si bude vedomá samej seba a bude počúvať malú ženu vo svojom vnútri, vyhovie jej, bude ju mať rada... Keď teraz Miuška začne kvôli niečomu plakať, z mojich úst nikdy nepočula, prestaň plakať, veď sa nič nestalo. Vždy sa jej spýtam, čo sa stalo a či chce plakať. Keď mi odpovie, že chce, pýtam sa ďalej, či chce byť sama alebo ju mám objať, a podľa jej odpovede to urobím. Pre nás dospelých sú detské „problémy“ maličkosti, myslíme si, že by kvôli tomu nemali robiť scény a plakať. Ale pre deti sú to dôležité veci. Nebudem potláčať jej emócie. Keď k vám príde nešťastná dospelá kamarátka s plačom, tiež ju neokríknete, že neplač, si už veľká. Vypočujete ju, objímete, snažíte sa pochopiť. To isté sa snažím ja ponúknuť Miuške, pocit, že pri mne môže byť bez masky na tvári, robiť všetko tak, ako to cíti... A nikdy nefňuká viac ako minútku, lebo cíti pochopenie, nemá pocit, že musí s niekým bojovať. Je to ako pri hádke, keď niekomu dáte za pravdu, vezmete mu vietor z plachiet. Nie je dôvod ďalej argumentovať, lebo ste ho akceptovali. Je to náročné, chce to veľa trpezlivosti, ale prináša to ruže, ako sa hovorí. Mia je úžasná malá slečna.
Emancipácia mojimi očami
Páčia sa mi silné ženy, ktoré nie sú závislé od muža, od jeho peňazí, od jeho pozornosti. Keď je žena s mužom len preto, že s ním byť chce, nie preto, že musí. Keď je žena sama sebou, má svoje aktivity, svoj život nepodriaďuje mužovi, ale hľadajú spolu kompromisy. To sa mi páči. Na druhej strane, isté veci mali zostať mužom a iné by zas mali patriť len ženám. Ale čo sa týka mňa, ja akceptujem akýkoľvek názor, ak má žena potrebu dokázať si, že sa v nejakej oblasti vyrovná mužovi alebo je ešte lepšia, je to jej voľba a ak ju to robí šťastnou, super. Lebo to by sme mali robiť všetky – ísť za svojím šťastím. Keď budeme šťastné, vyhrali sme.
Na ženách najviac obdivujem...
Že dokážeme vyrobiť človeka. Znie to ako klišé, ale je to brutálny zázrak, niečo neskutočné, že som dala život novej ľudskej bytosti. To je taká šupa, že dovidenia. Nad to v mojich očiach nie je nič na tomto svete, ako dať život. A na druhej strane, obdivujem ženy, ktorým tento zázrak nie je dopriaty, ako sa s tým dokážu vyrovnať, dokážu byť šťastné a spokojné, nájsť zmysel života inde. Majú môj obrovský obdiv a skladám pred nimi všetky klobúky sveta. To dokážu zvládnuť len skutočne silné osobnosti.
Mám svoju priateľku na život a na smrť
Mám svoju Moničku, s ktorou sme drali lavice na gymnáziu a poznáme sa naozaj dokonale. Viem, že jej môžem čokoľvek povedať, neodsúdi ma, nebude mi dávať nevyžiadané rady, vypočuje ma. Je skvelá. Kamarátok, ktorým však môžem povedať čokoľvek, mám viac, a viem, že sa im dá veriť.
Ženu robí ženou...
... láska k sebe samej. Keď je žena spokojná, robí šťastným každého, koho stretne. Ženy, ktoré sa opustia, ktoré sa zmieria s nevyhovujúcim stavom a svoj život skutočne nežijú, len ho prežívajú, strácajú ženskosť. Keď človek prijme, že nikdy nebude nič dokonalé a že do cesty sa občas prikotúľa prekážka, ktorá nás posilní, má väčšiu šancu nevypadnúť z vlaku spokojnosti. Veď keby občas nenastali mrzuté časy, nevedeli by sme oceniť tie krásne.
