Chris, ty si svetoznámy fitnes tréner a motivátor. Zaujímalo by ma, či ťa niekedy prichytili, ako ješ šišky, zmrzlinu či hamburger na verejnosti.
Jasné! Veľa ľudí si myslí, že kvôli podstate svojej práce musím jesť len kura, brokolicu a ryžu bez soli, ale to nie je pravda. Sme obklopení chutným jedlom a jedlo by malo chutiť dobre, malo by byť súčasťou nášho každodenného života, ale zároveň všetkého s mierou. A ja, rovnako ako moja manželka, máme vždy raz, dvakrát, niekedy dokonca trikrát týždenne čas, keď jeme, čo chceme. V Amerike je to, samozrejme, hamburger s hranolčekmi, alebo zmrzlina či sušienky.
Veľa ľudí zrejme nevie o tvojom živote predtým, ako si sa stal svetoznámym fitnes trénerom. No ja som čítala, že si prišiel o všetky peniaze, keď si sa snažil vyvinúť akýsi výživový systém. Dokonca si žil päť mesiacov v aute. Čo si si vzal z tejto ťažkej lekcie? Čo ťa to naučilo?
Keď sa tak spätne pozriem na to obdobie vo svojom živote, bola to tá najťažšia vec, ktorú som kedy urobil a citovo ma to zdevastovalo. Ale teraz si uvedomujem, že to bolo jedno z najcennejších období, ktoré som kedy zažil, pretože som duševne aj emočne rástol a silnel. Prišiel som o všetko, žil som vo svojom aute a počas toho som cestoval a spal na gauči u svojich priateľov. Jednému chalanovi som ešte predtým pomohol schudnúť 190 kíl, stal sa jedným z mojich najlepších priateľov a jeho rodina mi otvorila dvere do domu. Nechali ma spať tri mesiace na svojom gauči. Postupne som sa postavil na vlastné nohy, snažil sa zarobiť si nejaké peniaze, aby som mal strechu nad hlavou.
Prekážky, ktorými som musel prejsť v rámci svojej osobnej premeny ma naučili vážiť si to, kde som práve teraz. Naozaj všetko, všetky požehnania, ktoré mi to prinieslo počas celej tejto úžasnej cesty, keď som mohol inšpirovať a pomôcť ľuďom v televízii. Keď sa dnes zobudím a obzriem sa späť, vidím, ako ďaleko som prišiel a uvedomujem si, že keď som to dokázal ja, dokáže to hocikto. Mám jeden šialený príbeh, ktorý sa spája s obdobím, keď som žil v aute.
Povedz mi ho!
Keď som o všetko prišiel, mal som po krk všetkých a všetkého, mal som plné zuby tohto sveta. Lebo som prišiel o svoje peniaze, keď som sa snažil urobiť niečo dobré, snažil som sa vytvoriť nutričný systém, vďaka ktorému by sa ľudia naučili, ako správne jesť. Urobil som niekoľko nesprávnych rozhodnutí, prišiel som o všetko a bol som zaneprázdnený ukazovaním prstom na všetkých ostatných. Hovoril som si: „To oni môžu za to, ako sa cítim. Oni môžu za to, že som prišiel o peniaze.“ Jedného dňa som sa zobudil a uvedomil si, že potrebujem prestať ukazovať prstom na všetkých ostatných a prevziať zodpovednosť za to, čo som urobil. Išiel som do Los Angeles, kde som si uvedomil, že odpoveďou nie je utiecť od svojich problémov. Vošiel som do tetovacieho štúdia a dal som si na pravý bok vytetovať rímske číslice od jeden až po milión. Bol som na dne a jediné, čo som mal, bola vášeň pomáhať ľuďom. Zaprisahal som sa, že skôr, ako opustím tento svet, chcem pomôcť miliónu ľudí. A keď im pomôžem zmeniť ich životy, číslice budem odškrtávať. V tom momente som nemal nič. Teraz tu sedíme po ôsmich rokoch a ja som odškrtol všetky číslice, pomohol som teda viac ako miliónu ľudí. Niečo som si sľúbil, dal som si to vytetovať na telo a už nebolo cesty späť. To je tá sila viery. Keď v niečo veríte, dokážete to urobiť. Keď som to dokázal ja, dokáže to každý. Vytvárate si svoju budúcnosť. Povedzte, čokoľvek chcete, po čom túžite. Dajte to zo seba von, začnite tvrdo makať, nikdy sa nevzdávajte a dostanete sa tam.
Takže to skutočne funguje!
U mňa to fungovalo, som žijúci a chodiaci dôkaz toho, že to funguje.
Tvoja manželka Heidi je tiež milovníčkou fitnes. Spolu máte štyri deti, dve z jej predchádzajúceho manželstva a dve vlastné. Čo na nej zbožňuješ najviac?
Keby som mal teraz povedať, čo všetko si na nej vážim, tak by sme tu boli naozaj veľmi dlho. Je mojím najlepším priateľom – to je prvé a zároveň najdôležitejšie. Stretli sme sa, keď sme boli obaja na dne. Spoznal som ju, keď som sa presťahoval zo svojho auta a strechu nad hlavou som mal asi dva mesiace. Ona sama prechádzala naozaj zložitým životným obdobím. Rozišla sa so svojím manželom a bola slobodnou matkou. Snažila sa nájsť samu seba. Počas prvých šiestich mesiacov sme nezažili žiadne romantické prepojenie. Zblížili sme sa ako priatelia a ľudia hovorili: „Ó, áno, ste len priatelia,“ a my sme nimi naozaj boli. A ja by som ani nemohol chcieť viac. To je základ nášho vzťahu. Mám to aj vytetované na ruke. Na môj prst mi Heidi vytetovala „Môj najlepší priateľ“. Je to akýsi dôkaz toho, ako si jeden druhého vážime. Ona je mojím trénerom, mojím životným koučom. Keď mám problémy, pozná spôsob, akým sa so mnou prepojiť a pomôcť mi v čomkoľvek, čo práve prežívam. Lepšie než ktokoľvek iný. Je súcitná. Naučila ma, že sme rodina. Mám skvelú rodinu, milujem ich, no ja som nikdy nemal vzor, ako by správna rodina mala fungovať. Moja celá rodina je rozdelená, mama aj otec. Všetci majú so všetkými zlé vzťahy. Celé sa to rozpadlo, a tak som stratil vieru v jednotu rodiny a ona mi to všetko vrátila. Ukázala mi, aká skvelá môže byť rodina, aj to, akými skvelými môžeme byť rodičmi. Takže, Heidi je môj životný mentor, môj najlepší priateľ, môj tréner. Je moje všetko, nedokážem si bez nej predstaviť absolútne nič.
Si teda šťastný muž, lebo si našiel tú pravú.
Áno, je to pravda. Hovorí sa, že keď nájdete tú pravú, hneď to viete. Mne sa to stalo a vieš, čo je vtipné? Nebude ti prekážať, ak ti poviem krátky príbeh?
Povedz, prosím!
Budem teraz brutálne úprimný. Keď som ju prvýkrát stretol, bol som starým mládencom. Jediná vec, ktorá ma v živote desila viac ako čokoľvek iné, boli deti. No zrazu stretávam túto neuveriteľnú ženu, ktorá je milá a blázon do fitnes. Je fantastická, zábavná, chytrá, inteligentná, no má dve malé deti z predchádzajúceho manželstva. A ja som okamžite zaradil spiatočku. „Sme v pohode, sme priatelia,“ hovoril som si, lebo som bol z detí vydesený. Nikdy som si nevedel predstaviť sám seba ako vychovávam deti. Mal som vtedy tridsať rokov, úplný starý mládenec sústredený sám na seba, riešiaci svoje vlastné problémy. Lebo vtedy som bol na dne. A preto, keď sme sa stretli, nemal som o ňu záujem a ona zasa nemala záujem o mňa. Lebo som bol starým mládencom a ona by mi ako slobodná matka s dvoma malými deťmi nikdy neporozumela.
Počas prvých šiestich mesiacov k ničomu nedošlo. Museli sme sa spoznať. A potom ma predstavila svojim deťom, po takých štyroch – piatich mesiacoch. Po šiestich mesiacoch som ju videl s jej malou dcérkou Marley, vtedy mala tri roky. Presne toho som sa bál, mal som hrôzu z detí, bál som sa randiť s matkou. No zrazu som ju uvidel ako matku toho krásneho malého dievčatka. Videl som, aký majú vzťah a bola to tá najneuveriteľnejšia vec, akú som v živote spoznal.
Pomyslel som si: „Dobrý Bože, však to bolo priamo tu, pred mojimi očami, po celý ten čas.“ Presne vtedy som to vedel a povedal som si, že sa niet čoho obávať. No a potom som ju už iba musel presvedčiť, že ja som ten pravý pre ňu. Ale ja som to už vedel. A zvyšok je história, vyšlo nám to skutočne na výbornú.
Veľa ľudí asi nevie, že máš skrytú vášeň pre lietadlá, poznáš všetky modely, dokonca si sa chcel stať pilotom. Snívaš ešte aj teraz, aspoň občas, o lietadlách?
Áno, absolútne ich zbožňujem. Keď som vyrastal, môj otec bol pilot v námorníctve. Mnoho ľudí to o mne netuší, no mám licenciu pilota od svojich sedemnástich rokov. Na vysokej škole som si privyrábal ako letový inštruktor. Dokonca som mal mať pohovor do leteckej spoločnosť 13. septembra 2001. No po 11. septembri, po útokoch na Dvojičky, nanešťastie krachlo mnoho priemyslov, aj ten letecký. Aj keď som mal naplánovaný pohovor, bol zrušený a nasledujúce roky som už nemal šancu získať prácu v leteckej spoločnosti.
Je to vtipné, lebo milujem lietadlá. Lietanie bolo zábavné, no pre mňa strašidelné. Musím sa priznať, že nie som dobrým pilotom. Oveľa lepšie sa mi lietadlom cestuje, ako ho riadi. Určite by si nechcela, aby som riadil tvoje lietadlo. Aj keď som bol roky inštruktorom, stále neverím samému sebe v úlohe pilota.
No väčšiu vášeň som cítil pri cvičení. Vyštudoval som telovýchovu a šport, a tak som 12. septembra 2001 napochodoval rovno do fitka. Povedal som si: „Nedostanem prácu v letectve, vážení, nepotrebujete niekoho? Lebo ja milujem prácu trénera.“ A tak sa to všetko začalo.
Jednoznačne je to bezpečnejšie. A možno to bol aj osud.
Verím tomu, že bol.
Prejdime na reláciu Extrémne premeny: Nová šanca na život, ktorú majú naši diváci možnosť vidieť už aj v našej slovenskej verzii. Je to celoročná výzva, počas ktorej súťažiaci chudnú neskutočné množstvo kilogramov. No niekedy sa na tej ceste pošmyknú. Ako sa cítiš, keď sa dozvieš, že sa pri cvičení ulievajú a nestravujú sa podľa plánu?
Keď sa zhostíte úlohy špecialistu na transformáciu, cítite obrovský tlak. Obzvlášť od stanice, ktorej sme predali koncept. Povedali sme si – pozrite, týchto ľudí povediem celou cestou, môžeme urobiť úžasné premeny. A oni chcú vidieť úspech všade, chcú, aby boli všetci úspešní. No taktiež musíme byť aj realistickí, niekedy je súčasťou transformácie aj aspekt skutočného života. Nikto nie je dokonalý. Keď pozeráte šou a vidíte všetkých tých ľudí, ako dosahujú svoje ciele a odvádzajú skvelú robotu pri premene, vedzte, že ich cesta nebola prechádzka ružovým sadom. Nie je to také krásne. Hocijaká cesta ku zmene je plná vrcholov a pádov. A padáme každú chvíľu.
Keď to niekto pokašle, je to šokujúce sklamanie, to áno. No najhoršia vec, ktorú môžem urobiť, je okamžite vybehnúť a kričať. Keď sa totiž vydáme spolu za transformáciou a keď ťa mám viesť, mala by si mi veriť. A ja ako tvoj kouč by som mal vedieť, že nie si dokonalá, že to domrvíš. A keď sa tak stane, mala by si sa cítiť dostatočne bezpečne, aby si to so mnou zdieľala. V minulosti som urobil kopec chýb, keď to niekto pokašľal. Hneval som sa a kričal. A keď sa také niečo stane, ľudia začnú ustupovať, zľaknú sa, nechcú ma sklamať. Lenže keď sa na nich hnevám, iba sa to zhorší. Takže keď som vytočený, musím sa upokojiť. Nemôžem sa na nich hnevať, lebo oni sú už úplne nahnevaní sami na seba. Aj keď jedia za mojím chrbtom, aj keď necvičia poctivo. Vedia, že si dali záväzok, sebe aj mne. Už sa však cítia zle. Ak sa na nich nahnevám aj ja, len sa to zhorší. Takže, potrebujem sa upokojiť, musím ich láskavo koučovať, potrebujem, aby sa cítili dostatočne bezpečne, aby sa mi otvorili, aby sme sa mohli preniesť cez skutočné problémy, ktoré majú.
Ak podvádzajú, ak jedia zle za mojím chrbtom, pravdepodobne to nie je preto, lebo sú skutočne hladní. Lebo jedia dobré, prirodzené jedlo a majú ho dostatok. Bude tam asi iný dôvod, založený na emóciách. Musím to rešpektovať, mať s tým zľutovanie, aby sme sa cez to spoločne preniesli a dostali ich tam, kam sa chcú dostať.
Kde sa dá podľa teba nájsť motivácia na pokračovanie v boji? Čo má človek, ktorý chce schudnúť, urobiť, aby sa udržal na správnej ceste?
Na začiatku cesty je veľmi dôležité, aby si každý našiel svoje prečo. Prečo to robí? Veľa ľudí môže povedať, že vždy chceli mať ideálnu hmotnosť a môcť si kupovať moderné oblečenie v obchode. Alebo, že vždy chceli vyliezť na Kilimandžáro. Hovoria o svojich cieľoch a snoch. To sú veľmi povrchné dôvody. Je to skôr o tom, čo chcú. No keď sa do toho ponoria hlbšie, dôvodom sa stáva, že chcú byť na seba hrdí. Že chcú mať radi samých seba. Veľa ľudí tvrdí, že to robí pre svoje deti, aby im mohli byť lepšími rodičmi. Ale je tam aj ďalší rozmer. Jeho podstatou je, že sa necítite byť pre vaše deti dobrým rodičom, lebo sa pre nadváhu nemôžete vrhnúť na zem a hrať sa s nimi. Hanbíte sa sami za seba. Je to niečo, čo vždy víri vaším vnútrom.
Takže dôvody môžu byť na začiatku o vašej rodine, o vašich cieľoch, o rôznych veciach, ktoré chcete dosiahnuť. Ale napokon, a o tom je každá cesta a zmena – musíme nájsť lásku v našom vnútri. Cesta životom je v skutočnosti o tom, ako úprimne milovať a oceňovať samého seba. Hovorím o úcte a ocenení toho, kto v skutočnosti ste. O pýche vo vašom vnútri v tom najlepšom zmysle slova. A to chceme pre každého, presne o tom je cesta a transformácia.
Neznie to vôbec zle.
Je to úžasná vec. Ľudia, ktorí sa vybrali na cestu premeny, to pochopia. Lebo keď uvidíte zmenu, keď dodržíte záväzok, ktorý ste si dali, máte spätnú väzbu v živote. Máte odozvu, pracujete na sebe tvrdo a zrazu dosahujete vaše ciele, cítite hrdosť. Cítite sa dobre pre to, kým ste a čo robíte. A presne to je pocit transformácie. Môžete sa postaviť na váhu a zhodiť 5 kíl, 10 či 50. To je milé, skvelé. Ale je to druhotné v porovnaní s tým, o čom premena v skutočnosti je. V prvom rade je totiž o milovaní a ocenení samého seba.
Takže je to v našej hlave.
Je to vo vašej hlave a v srdci.
V šou Extrémne premeny máš skutočne ťažké prípady. Bol tam muž, ktorého zneužíval otec, ľudia, ktorí chceli spáchať samovraždu, rozvrátené manželstvá. Zdá sa, že musíš byť najmä skvelým psychológom. Je toto tá najťažšia časť šou?
Áno, bezpochyby. Koreňom problémov je emocionálna trauma, ktorou ľudia prechádzajú. A práve na tom vždy musíme pracovať, aby sme zvládli celoživotnú premenu. Môžete zobrať hocikoho a prinútiť ho, aby schudol. Ale keď neodhalíte koreň problému, priberie opäť. Emocionálna stránka je výzva a zároveň tá najkrajšia časť. To je rozdiel medzi niekým, kto sa postaví na váhu a veľa schudne. Alebo niekým, kto sa po schudnutí postaví na váhu, ale s vypnutou hruďou a zdvihnutou bradou a cíti sa dobre. Oslobodil sa od minulosti a vidí pred sebou neuveriteľnú budúcnosť. Keď môžete odomknúť temnotu v jeho vnútri a nájdete kombináciu na vyslobodenie jeho sily – to je tá najneuveriteľnejšia vec. No chce to čas, prísť na to, čím jednotlivci prechádzajú, aby ste ich mohli vyslobodiť.
