Aj v našich lesoch rastú huby, ktoré sa oddávna využívali v ľudovom liečiteľstve. Niektoré sa sušili, varili vo vode alebo pridávali do odvarov. Dnes sa o ich zložky zaujíma aj moderný výskum.
Huby ľudia nevyužívali iba ako potravinu. Niektoré druhy mali svoje miesto v tradičnom liečiteľstve celé stáročia a zaujímavé dôkazy siahajú ešte oveľa ďalej do minulosti. Keď vedci skúmali výbavu Ötziho, muža z doby medenej, ktorý pred viac ako 5000 rokmi zahynul v Alpách, našli pri ňom aj dva druhy húb. Jednou bol brezovník obyčajný, druhou práchnovec kopytovitý. Predpokladá sa, že ich mohol nosiť práve pre ich praktické využitie.
V Európe sa tradícia používania húb postupne vytrácala, zatiaľ čo v Ázii zostala súčasťou tradičnej medicíny dodnes. V posledných desaťročiach sa však záujem o huby opäť prebúdza aj u nás. Vedci skúmajú najmä polysacharidy, polyfenoly, terpény a ďalšie látky, ktoré sa v jednotlivých druhoch nachádzajú.
Čo sa ukrýva v hubách
- Huby obsahujú celý rad biologicky aktívnych látok. Medzi najviac skúmané patria polysacharidy, najmä beta-glukány, ďalej polyfenoly, terpény, steroly, enzýmy, vitamíny a minerálne látky. Ich množstvo a zloženie sa výrazne líšia podľa druhu huby, prostredia aj spôsobu spracovania.
- Práve beta-glukány patria medzi látky, ktoré vzbudzujú najväčší záujem. Skúma sa ich pôsobenie na imunitné procesy a celkovú obranyschopnosť organizmu. Pri niektorých druhoch húb sa výskum sústreďuje aj na metabolizmus tukov, nervový systém či protizápalové účinky ich jednotlivých zložiek.
- V tradičnej čínskej medicíne sa niektoré huby označujú ako prostriedky podporujúce rovnováhu organizmu. V modernej terminológii sa v tejto súvislosti niekedy používa pojem adaptogén. Neznamená to však, že jedna huba dokáže „opraviť“ všetko, čo organizmu chýba alebo ho má priveľa. Ide skôr o skúmanie toho, ako môžu jej jednotlivé látky ovplyvňovať určité telesné procesy.
- O medicinálne huby sa zaujíma aj výskum v súvislosti s nádorovými ochoreniami, predovšetkým ako o možný doplnok konvenčnej liečby. Nenahrádzajú však onkologickú liečbu ani lieky predpísané lekárom.
Prečo práve čaj alebo odvar
V tradičnom používaní sa huby často varili vo vode. Teplo naruší štruktúru vysušenej plodnice a časť vo vode rozpustných látok sa uvoľní do nápoja. Týmto spôsobom sa získavajú predovšetkým polysacharidy a niektoré minerálne látky.
Podľa druhu huby sa používa krátke lúhovanie, dlhšie varenie alebo studený výluh nasledovaný povarením. Tvrdšie drevokazné huby spravidla potrebujú dlhšiu tepelnú úpravu než mäkké dužinaté druhy.
Ktoré huby sú vhodné
Na prípravu hubových odvarov a čajov sa používajú napríklad:
- Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus)
- Brezovník obyčajný (Fomitopsis betulina)
- Lesklokôrovka lesklá – reishi (Ganoderma lucidum)
- Koralovec ježovitý (Hericium erinaceus) – u nás vzácny a chránený, v prírode ho nezbierame
- Uchovec bazový (Auricularia auricula-judae)
- Trsovnica lupeňovitá – maitake (Grifola frondosa)
- Ryšavec šikmý – čaga (Inonotus obliquus)
- Trúdnikovec pestrý (Trametes versicolor)
- Húževnatec jedlý – shiitake (Lentinula edodes) – u nás sa najmä pestuje
- Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius)
Zbierajte iba to, čo bezpečne poznáte
Na čaj sa používajú zdravé a čerstvé plodnice bez plesní a známok rozkladu. Drevokazné huby zbierame iba v čistom prostredí, ďaleko od rušných ciest či znečistených miest.
Hubu nakrájame na menšie kúsky a dôkladne vysušíme v sušičke alebo pri primeranej teplote v rúre. Pred uložením musí byť úplne suchá, pretože zvyšná vlhkosť podporuje vznik plesní.
Najdôležitejšie pravidlo však zostáva rovnaké ako pri každom hubárčení: zbierame iba druhy, ktoré spoľahlivo poznáme. Pri vzácnych a chránených druhoch necháme plodnice na mieste. Na prípravu čaju je bezpečnejšie siahnuť po pestovaných alebo kontrolovaných sušených hubách.
TRÚDNIKOVEC PESTRÝ
(Trametes versicolor)
Trúdnikovec pestrý je nenápadná drevokazná huba s typickými farebnými pásmi na klobúku. Rastie na odumretom dreve a pňoch listnatých stromov a na Slovensku je pomerne bežný.
Tradičné využitie: V ľudovom liečiteľstve a najmä v ázijských tradíciách sa používal na podporu celkovej vitality a obranyschopnosti. Dnes sa skúmajú najmä jeho polysacharidy a ich možné pôsobenie na imunitný systém.
Výskyt: odumreté drevo, pne a konáre listnatých stromov
Čas zberu: prakticky počas celého roka, najľahšie ho nájdeme od jari do jesene
Príprava čaju: Sušenú hubu nakrájame alebo nalámeme na malé kúsky. Približne 5–10 g zalejeme 500 ml vody, privedieme do varu a na miernom ohni varíme asi 20 až 30 minút. Potom precedíme. Chuť je výrazná, drevitá a mierne horkastá.
PRÁCHNOVEC KOPYTOVITÝ
(Fomes fomentarius)
Práchnovec kopytovitý patrí k našim najznámejším drevokazným hubám. Vytvára tvrdé, kopytovité plodnice, ktoré môžu na stromoch pretrvávať celé roky. V minulosti mal množstvo praktických využití – používal sa napríklad na výrobu práchna na zakladanie ohňa.
Tradičné využitie: V starom európskom ľudovom liečiteľstve sa z neho pripravovali odvary. Zaujímavé sú najmä jeho polysacharidy, polyfenoly a ďalšie biologicky aktívne látky, ktoré sú predmetom súčasného výskumu.
Výskyt: najmä buky a brezy, ale aj ďalšie listnaté stromy
Čas zberu: celoročne
Príprava čaju: Malé kúsky sušenej huby zalejeme vodou. Na jednu šálku použijeme približne 1 čajovú lyžičku nasekanej huby. Privedieme do varu a prikryté necháme 20 až 30 minút mierne variť. Potom precedíme. Nápoj má výraznú drevitú chuť.
UCHOVEC BAZOVÝ
(Auricularia auricula-judae)
Mäkká, pružná huba pripomínajúca ľudské ucho rastie najmä na starých alebo odumierajúcich konároch bazy čiernej. Stretnúť sa s ňou môžeme aj v zime, najmä počas vlhkého počasia.
Tradičné využitie: V ázijskej kuchyni aj tradičnej medicíne má uchovec dlhú históriu. Výskum sa zaujíma najmä o jeho polysacharidy a látky súvisiace s metabolizmom tukov a krvným obehom.
Výskyt: najmä baza čierna, niekedy aj iné listnaté dreviny
Čas zberu: najmä od jesene do jari, pri vhodnom počasí aj počas roka
Príprava čaju: 5–10 g usušenej a nadrobno nakrájanej huby namočíme na niekoľko hodín do 250 ml studenej vody. Potom ju asi 30 minút mierne varíme, odstavíme a necháme ešte 10 minút postáť. Precedíme.
Pozor: Uchovec môže ovplyvňovať zrážanlivosť krvi. Pri užívaní liekov na riedenie krvi alebo pred plánovanou operáciou nie je vhodné experimentovať s koncentrovanými odvarmi bez konzultácie s lekárom.
HLIVA USTRICOVÁ
(Pleurotus ostreatus)
Hlivu poznáme najmä z kuchyne, no rastie aj vo voľnej prírode. Objavuje sa na pňoch a odumretých kmeňoch listnatých stromov, často vo veľkých trsoch.
Tradičné využitie: Hliva je cenená predovšetkým ako potravina. Obsahuje beta-glukány, vlákninu, minerálne látky a ďalšie zložky, pre ktoré sa skúma jej vplyv na metabolizmus tukov a prirodzené obranné mechanizmy organizmu.
Výskyt: pne a odumreté drevo listnatých stromov, najmä bukov, topoľov a vŕb
Čas zberu: predovšetkým od jesene do jari
Príprava čaju: 1 polievkovú lyžicu sušenej, nakrájanej hlivy namočíme na niekoľko hodín do 250 ml studenej vody. Potom privedieme do varu a približne 30 minút mierne varíme. Precedíme.
Hlivu však netreba využívať iba ako čaj. Je to hodnotná jedlá huba a v bežnej kuchyni ju môžeme pripraviť omnoho chutnejšie – dusiť, piecť, pridať do polievok či nátierok.
