Kyberšikana na školách stúpa. Na Krízovej linke pomoci IPčko a ďalšie pomáhajúce služby v roku 2024 kyberšikanu riešili až 2 406-krát. Na hrozby kyber-šikany, ako by mali reagovať rodičia a kompetentné osoby v inštitúciách upozorňuje aj Mária Krahulecová spoluzakladateľka konferencie venujúcej sa kybernetickej bezpečnosti Qubit Conference®.
S návratom detí do škôl sa obnovujú nielen vyučovanie a krúžky, ale aj triedne skupiny, spoločné chaty, sociálne siete a každodenná online komunikácia medzi spolužiakmi. Konflikt, ktorý sa začne v triede, sa dnes môže v priebehu niekoľkých minút presunúť do telefónu a pokračovať aj po skon-čení vyučovania. Urážlivé správy, zosmiešňujúce fotografie a videá, vylučovanie zo skupinových chatov, vytváranie falošných profilov, šírenie klebiet či zverejnenie súkromného obsahu bez súhlasu patria medzi situácie, s ktorými sa môžu školáci v online prostredí stretnúť. O náraste kyberšikany na školách hovoria aj záznamy IPčka z roku 2025. „Zaznamenali sme 11 227 kontaktov v téme fe-noménov internetu a kyberšikana bola medzi nimi najčastejšia. Tvorila až 2 953 kontaktov z nich, čo je skoro štvrtina. Viac ako 60 % kontaktov, ktoré sa celkovo týkali fenoménov internetu pritom prichádzalo od detí a mladých ľudí vo veku 10 až 18 rokov,“ tvrdí psychológ a riaditeľ IPčka Ma-rek Madro. „Na rozdiel od tradičnej šikany môže mať online útok veľké publikum a obsah sa môže rýchlo šíriť ďalej. Deti by mali vedieť, čo kyberšikana znamená a že každú jej formu treba nahlá-siť,“ upozorňuje Mária Krahulecová, spoluzakladateľka Qubit Conference®, konferencie venujúcej sa kybernetickej bezpečnosti.
Problém zo školy sa môže presunúť do telefónu
Pre deti školského veku už online a offline svet nepredstavujú dve oddelené prostredia. Spolužiaci, s ktorými sa stretávajú v triede, sú často rovnakí ľudia, s ktorými komunikujú popoludní v skupino-vých chatoch, pri online hrách alebo na sociálnych sieťach. Práve preto môže konflikt pokračovať aj po odchode zo školy. „Dieťa, ktoré je terčom posmechu v triede, môže doma nájsť ďalšie urážky v telefóne. Fotografia urobená počas prestávky sa môže bez jeho súhlasu objaviť v skupine. Ne-vhodný komentár môže byť opakovane zdieľaný ďalšími spolužiakmi. Do kyberšikany sa pritom nezapája iba ten, kto vytvorí urážlivý obsah. Jeho ďalšie zdieľanie, komentovanie či podporovanie môže situáciu ešte zhoršovať. Aj preto je dôležité hovoriť s deťmi nielen o tom, ako sa brániť, ale aj o zodpovednosti za vlastné správanie voči spolužiakom,“ vysvetľuje M. Krahulecová.
Zmena správania môže byť varovným signálom
Dieťa nemusí rodičom alebo učiteľom povedať priamo, že má problém. „Väčšinou nejde o jeden konkrétny varovný signál, ale skôr o dlhšie trvajúcu zmenu oproti tomu, ako sa dieťa správalo dote-raz. Zrazu sa napríklad zatvára do izby, nechce chodiť na krúžky, s ktorými bolo dovtedy spokojné, alebo do školy ako takej. Môže vykazovať znaky stresu a nervozity, keď má v rukách svoj telefón alebo strnúť pri každom pípnutí. Môžu sa objaviť aj fyziologické prejavy spojené s tým, že nechce ísť do školy - bolesti brucha, hlavy, alebo iné. Všímajme si aj spánok, chuť do jedla a to, či o kamarátoch a kamarátkach hovorí tak, ako predtým. Deti nám o kyberšikane a šikane ako takej povedia oveľa častejšie svojím správaním než slovami," vysvetľuje M. Madro. Samotný jeden signál ešte nemusí znamenať kyberšikanu. Dôležitá je zmena oproti bežnému správaniu dieťaťa a otvorený rozhovor bez obviňovania. „Dôležité je nájsť rovnováhu medzi kontrolou a dôverou. Dieťa potrebu-je vedieť, že za dospelým môže prísť aj vtedy, keď samo urobilo chybu, odpovedalo útočníkovi alebo porušilo dohodnuté pravidlá,“ zdôrazňuje M. Krahulecová.
Dôkazy nemažte, útočníka možno zablokovať
Ak dieťa pri spozorovaných problémoch mlčí, nie je to prejav vzdoru. Skôr sa deti obávajú, že prí-du o telefón, situácia sa zhorší alebo si budeme myslieť, že si za to môžu samé. „Namiesto vyšetro-vacích otázok pomáha pomenovať, čo vidíme bez hodnotenia. Napríklad: „Všimol som si, že si posledné dni smutný/á. Nemusíš mi to teraz hovoriť, ale som tu. Chcem rozumieť ako ti je.“ Roz-hovory sa deťom otvárajú ľahšie bok po boku než zoči-voči, napríklad pri šoférovaní, varení, pre-chádzke a niekedy môžu prvý rozhovor tvoriť aj len dve vety, čo je úplne v poriadku. Dôležité je, ako zareagujeme na to, čo nám dieťa povie, aby sa cítilo bezpečne prísť za nami znova,“ vysvetľuje M. Madro. Ak zistíte, že dieťa je obeťou kyberšikany, je dôležité konať. „Pri podozrení na kyberši-kanu je vhodné zachovať správy, snímky obrazovky, odkazy, fotografie, používateľské mená a ďalšie informácie, ktoré môžu dokumentovať, čo sa stalo. Útočníka možno následne zablokovať a jeho správanie nahlásiť prevádzkovateľovi platformy,“ vysvetľuje M. Krahulecová a ďalej pokraču-je, že ak sú do prípadu zapojení spolužiaci, alebo má situácia súvis so školou, rodičia by mali kon-taktovať triedneho učiteľa, školského podporného odborníka, alebo vedenie školy. „Škola by mala mať jasný postup, ako reagovať na zosmiešňovanie, vyhrážanie, vydieranie či zverejňovanie citli-vého obsahu. Pri závažných prípadoch, najmä ak ide o vyhrážky, vydieranie alebo šírenie intímnych materiálov, je potrebné obrátiť sa aj na políciu alebo odbornú pomáhajúcu organizáciu," uzatvára M. Krahulecová. Najdôležitejším pravidlom pre dieťa zostáva jednoduchá informácia a to, že problém nemusí riešiť samo. Dospelí majú vytvoriť prostredie, v ktorom sa školák nebojí povedať, čo sa mu stalo – skôr než sa situácia ďalej zhorší.
10 RÁD: Ako chrániť školákov pred kyberšikanov podľa Márie Krahulecovej
1. Vysvetlite dieťaťu, čo kyberšikana je
Urážky, zosmiešňovanie, vyhrážanie, úmyselné vylučovanie zo skupiny, falošné profily alebo zve-rejnenie cudzej fotografie bez súhlasu nie sú „iba zábava“, ak druhému človeku ubližujú.
2. Naučte dieťa, že nemusí na útok odpovedať
Hádka alebo odplácanie rovnakým spôsobom môže konflikt ešte viac vyhrotiť. Lepšie je komuni-káciu prerušiť a požiadať o pomoc dôveryhodného dospelého.
3. Dôkazy nemažte
Pred zablokovaním útočníka urobte snímky obrazovky. Uchovajte správy, odkazy, fotografie, dá-tumy a používateľské mená. Pri riešení prípadu so školou, platformou alebo políciou môžu byť dô-ležité.
4. Využívajte blokovanie a nahlasovanie
Sociálne siete, komunikačné aplikácie aj herné platformy umožňujú používateľov zablokovať a nevhodný obsah nahlásiť. Ukážte dieťaťu tieto funkcie ešte predtým, ako ich bude potrebovať.
5. Dieťa musí vedieť, komu sa môže zdôveriť
Môže to byť rodič, učiteľ, školský psychológ, vychovávateľ alebo iný dospelý, ktorému dôveruje. Dohodnite sa vopred, za kým môže prísť, keď sa online stane niečo nepríjemné.
6. Prvou reakciou rodiča nemá byť trest
Ak sa dieťa prizná k problému, nezačínajte krikom ani okamžitým zákazom telefónu. Strach z tres-tu môže spôsobiť, že nabudúce problém zatají. Najprv zistite, čo sa stalo, upokojte dieťa a až potom riešte ďalšie kroky.
7. Ak sú zapojení spolužiaci, zapojte aj školu
Kyberšikana môže začať v škole a pokračovať doma – alebo naopak. Triedny učiteľ a vedenie školy by o probléme mali vedieť, najmä ak sa týka viacerých žiakov alebo ovplyvňuje fungovanie dieťaťa v triede.
8. Chráňte súkromie
Prejdite s dieťaťom nastavenia jeho účtov. Zvážte, kto môže vidieť fotografie a príspevky, kto mu môže posielať správy a aké osobné informácie zverejňuje. Heslá sa neposielajú ani najlepšiemu kamarátovi.
9. Učte deti nebyť tichými divákmi
Nezdieľať zosmiešňujúce video, nepridať ďalší posmešný komentár a zastaviť šírenie nevhodného obsahu je tiež pomoc. Ak dieťa vidí, že niekto ubližuje spolužiakovi, malo by to oznámiť dospelé-mu.
10. Závažné vyhrážky a vydieranie riešte okamžite
Ak niekto dieťaťu hrozí, vydiera ho, núti ho posielať fotografie alebo šíri jeho intímny obsah, situá-ciu netreba riešiť iba zablokovaním účtu. Uchovajte dôkazy a obráťte sa na školu, odbornú pomáha-júcu organizáciu alebo políciu
