Keď ste odchádzali zo Slovenska, mali ste v hlave plán, že raz budete mať vlastnú kaviareň, alebo vznikol tento sen až časom? Kedy ste si povedali: „Teraz je ten moment!"?
Keď som odchádzala zo Slovenska, určite som nemala plán, že raz budem mať vlastnú kaviareň. Išla som za lepším životom a chcela som si vybudovať budúcnosť. Myšlienka na vlastné podnikanie prišla až časom, keď som nazbierala skúsenosti a získala väčšie sebavedomie. Jedného dňa som si uvedomila, že ak to neskúsim teraz, možno to budem celý život ľutovať. Nebol to dokonalý moment, ale bol to ten správny.
Vnímali ste rozdiel medzi tým, ako sa na podnikateľky pozerá Írsko a ako by to podľa vás bolo na Slovensku?
Myslím si, že v Írsku ľudia viac podporujú malé lokálne podniky. Zákazníci radi dajú šancu niekomu, kto niečo buduje od nuly. Samozrejme, podnikanie je náročné všade, ale mala som pocit, že ľudia ocenili moju prácu a energiu. Na Slovensku je to možno o niečo kritickejšie, ale verím, že úspech závisí hlavne od človeka, nie od krajiny.
Na sociálnych sieťach vidíme dokonalé dezerty, kopu zákazníkov a kvalitnú kávu. Čo je tá časť podnikania, ktorú ľudia nevidia?
To, čo ľudia nevidia, sú skoré rána, dlhé dni, stres, zodpovednosť za zamestnancov a nekonečné rozhodovanie. Keď zatvoríme kaviareň, práca sa nekončí. Administratíva, objednávky, sociálne siete, plánovanie. Podnikanie je životný štýl, nie práca od deviatej do piatej.
Mnohí majú v hlave podnikateľský sen, no čakajú na ten správny čas. Vy ste riskovali. Bolo vo vašej ceste viac odvahy než strachu?
Strach tam bol vždy. Ale myslím si, že odvaha neznamená nemať strach. Odvaha je urobiť ten krok napriek tomu. Vedela som, že ak neuspejem, budem vedieť, že som to aspoň skúsila.
