Význam bozkov je z historického aj spoločenského hľadiska omnoho širší, ako sa na prvý pohľad zdá! Najstaršie zaručené zmienky o „bozkávaní“ pochádzajú z roku 1500 pred Kristom, a nájdeme ich v staroindických védach. Neboli to však bežné bozky, ale trenie nosov, ktoré je považované za predchodcu bozkov.
A čo si o ústach mysleli vo svojej dobe napríklad starí Gréci? V literatúre ho označujú za „miesto, kadiaľ prechádza duša“ a bozk za akt, keď „ duša vstupuje do pier, aby nimi prenikla von z tela“. Podľa nich zďaleka nemá slúžiť na naplnenie telesnej túžby, ale najmä na duševné splynutie s vyššou mocou. Do dokonalosti ich priviedli až starí Rimania. Tí už poznali tri druhy bozkov – letmý bozk na tvár – tzv. osculum, bozk na pery – tzv. basium a vášnivý milenecký bozk – tzv. saviolum. V stredoveku bolo bozkávanie cirkvou zakázané, bozky mohli dávať len matky svojim deťom, ostatné boli prísne zakázané.
Prejav nežnosti i kanibalizmu
V niektorých kultúrach je bozkom dokonca pripisovaný mystický význam. Údajne s nimi napríklad súvisia náboženské tradície v podobe bozkávania kríža, prsteňa a ďalších cirkevných relikvií. Vraj ide v tejto súvislosti o akýsi prejav zbožného želania spojiť sa s nebeským svetom. Bozky môžu symbolizovať aj určitú spoločenskú úroveň (pobozkanie ruky žene), podrobenosť (bozky kráľa jeho poddanými), prejav nežnosti (rodičovský bozk), priateľstva, vernosti (svadobný bozk) alebo úcty. Hrajú dôležitú úlohu v kresťanstve, a to predovšetkým v biblickom Novom zákone, keď učeník Judáš „bozkom smrti“ usvedčil svojho majstra Ježiša Krista v jeruzalemskej Getsemanskej záhrade a umožnil tak jeho zatknutie a následné ukrižovanie.
A prinášame aj ďalšie zaujímavé fakty. Napríklad na prelome 19. a 20. storočia popisoval dánsky vedec Kristoffer Nyrop (1858-1931) vtedajšie fínske kmene, ktorých príslušníci sa síce kúpali spoločne, ale bozkávanie bolo u nich považované za neslušné. V roku 1897 francúzsky antropológ Paul d´Enjoy informoval o tom, že Číňania sa bozkov na ústa hrozia a mnohí ich považujú za prvok kanibalizmu!
Bozky upevňujú zdravie
Podľa zistení odborníkov sa asi 10 percent ľudskej populácie ústami vôbec nedotýka, jednoducho nebozkáva! A o veľa prichádzajú, pretože bozkávanie veľmi priaznivo ovplyvňuje organizmus a vyvoláva doslova záplavu ďalších pozitívnych reakcií! Podľa rôznych výskumov sa pri bozkávaní zvyšuje pulz na 110 – 120 úderov za minútu. Je ideálnym tréningom pre pľúca – ich režim sa zvyšuje zo zvyčajných 20 vdýchnutí za minútu na 60 a takáto ventilácia je vraj najlepšou prevenciou niektorých pľúcnych ochorení. Zároveň dochádza k vylučovaniu adrenalínu, ktorý pôsobí proti bolesti. Bozky vraj fungujú aj ako vynikajúci prostriedok proti kazivosti zubov. Podporujú totiž zvýšenú tvorbu slín, ktoré neutralizujú kyslý povlak na zuboch a odstraňujú z nich škodlivé baktérie. Tzv. neuropeptidy v slinách navyše posilňujú imunitný systém.
Odkiaľ sa bozkávanie vzalo?
Otázkou však zostáva, prečo sa vlastne ľudia bozkávajú. Je to inštinktívne správanie, alebo je naučené? Niektorí odborníci sa domnievajú, že dychtivosť po cudzích perách pochádza zo spôsobu kŕmenia z úst do úst, ktorý praktizujú niektoré opice (napr. šimpanzy). Iní vedci sú však toho názoru, že si naši predkovia navzájom olizovali z pokožky pre telo potrebnú soľ a tento kontakt sa im neskôr zapáčil. Ďalší tvrdia, že bozkávanie bolo so sexom spojené vždy. Pri párení sa podľa nich do seba partneri zahryzli, z čoho sa neskôr vyvinulo bozkávanie. A čo na to hovorí známy psychoanalytik Sigmnud Freud? Podľa neho sa už dojčatá inštinktívne prisávajú k matkiným prsiam a z toho neskôr vzniká potreba ústneho kontaktu, ktorý sa človek počas celého života snaží ukojiť bozkami.
Ktorý z týchto názorov je pravdivý? Vyberte si
Prostriedok na výber partnera
Bozkom sa celý život veľmi intenzívne venuje aj americký psychológ Gordon G. Gallup z New Yorku. Podľa neho je bozkávanie zakorenený proces, ktorého podstatou údajne nie je sex ako taký, ale predovšetkým výber kvalitného partnera. Má ísť o komplikovanú výmenu informácií, ktoré sa týkajú našej genetiky.
Všetky tieto signály mozog vyhodnocuje a nasmeruje nás vybrať si partnera, ktorý z dlhodobého hľadiska môže zaistiť prežitie druhu. Podľa jeho poznatkov tiež jestvujú medzi mužskými a ženskými bozkami dôležité rozdiely. V čom? Zatiaľ čo pre mužov sú len dôležitým krôčikom sexuálneho snaženia, ženy ich využívajú na to, aby dotyčného posúdili ako svojho budúceho potenciálneho partnera a otca svojich detí. Navyše sú pre nich dokonalým indikátorom kvality vzťahu. Ženy používajú bozky na monitorovanie stavu ich vzťahu. Z jediného bozku totiž dokážu zistiť akúkoľvek zmenu. Znamená to, že moc bozkov nepodceňujeme a že majú pre nás veľký význam.
Bozkami ku kráse
Bozky majú aj pozitívny vplyv na krásu a štíhlu líniu. Pri všeobecne obľúbenom francúzskom bozku sa totiž spáli až 12 kalórií a do pohybu sa dostáva súčasne až 39 mimických svalov tváre, čo vedie k lepšiemu prekrveniu a pomalšiemu starnutiu. Látky, ktoré to majú na svedomí, produkuje mozog len pri skutočne dlhom a vášnivom bozku. Čím je vrúcnejší, tým je týchto látok viac a zvyšuje sa aj ich účinok.
Vedeli ste, že...
... každý človek počas svojho života rozdá vyše 100 000 bozkov, čo zaberie dva týždne života?
