Iveta Malachovská (61) otvorene hovorí o vzťahu s manželom Martinom (58), o chvíľach, keď ich život prinútil spomaliť, aj o tom, prečo si dnes spoločný čas vážia ešte viac. V rozhovore pre RYTMUS ŽIVOTA tiež prezradila, ako prežívala druhú svadbu dcéry Kristíny (31), čo hovorí na nového zaťa a s akými pocitmi víta zmeny v Dámskom klube.
Ako ste si užili tohtoročné leto? Podarilo sa vám naozaj vypnúť od práce?
Aj toto leto sa nám podarilo zažiť krásny spoločný čas. Koncom júna sme boli v Piešťanoch, kam sa snažíme chodiť pravidelne. Ja som tam bola prvýkrát ako 15-ročná (pozn. red. v roku 1980) a odvtedy sa tam rada vraciam, posledné roky aj s manželom. Potom sa nám konečne podarilo ísť na ostrov Rodos. Tridsať rokov chodíme do Grécka a Rodos nám stále unikal. Tri roky dozadu sme už mali zaplatený pobyt, ale boli veľké požiare a časť hotela, kam sme mali ísť, zhorela. Tak nám pobyt zrušili. Asi to tak malo byť, lebo tento rok to bolo krásne, výnimočné miesta Lindos, Rodos, Kiotari, krásne čisté more, milí ľudia, výborné grécke jedlo, skvelý oddych. Nuž a v auguste sme utiekli z Bratislavy pred horúčavami do Tatier, na Podbanské, kam sa rovnako každý rok vraciame. A čo sa týka vypnutia? Tak nie úplne.
S manželom radi chodievate do Grécka. Splnil aj Rodos vaše očakávania?
Áno. Máme tam viackrát prejdené ostrovy ako Thassos, Kréta, Kos, Zakyntos, Kefalonia, Peloponéz, Chalkidikil. Asi je jasné, že Grécko vždy splní naše očakávania.
Patríte k ľuďom, ktorí na dovolenke dokážu celý deň len ležať pri mori, alebo musíte stále niečo robiť?
Posledné roky chodievame len my dvaja, ležíme na pláži, čítame, ale hlavne veľa plávame. Často sme prekvapení, ako prídu ľudia k moru, ale všetok čas trávia pri bazénoch. Nerozumiem tomu a aj keď si pozriete rôzne ponuky na rôznych platformách, vidíte všade odfotené bazény, jedlo, aktivity a skoro vôbec žiadne pláže. More je dar, lieči a je to niečo, čo nemáme, tak my si ho užívame naplno.
S manželom Martinom ste spolu už viac ako tri desaťročia. Čo dnes robíte preto, aby ste si jeden druhého stále užívali a nebrali sa ako samozrejmosť?
Stále sa počúvame, rozprávame sa. Hovoríme si, čo sa nám na tom druhom páči a čo nie. Verte, že aj po vyše tridsiatich rokoch sú veci, ktoré vám môžu prekáža. Dokonca aj také, ktoré ste doteraz nerobili, vekom pribudnú. Ako má ten druhý vedieť, čo sa mu na mne nepáči, ak mi to nepovie. Na druhej strane sa snažíme byť veľa spolu, užívať si každý deň. Martin chodí rád nakupovať a vždy ma niečím prekvapí. Napríklad kúpi niečo, na čo má chuť a prekvapí ma tým, že mu to musím uvariť. Baví ma život s ním, veľmi.
Keď ste spolu sami na dovolenke, viete sa ešte cítiť ako zaľúbený pár spred rokov?
Posledné roky mimoriadne. Na pobytové dovolenky pri mori sme začali chodiť na miesta, ktoré sú určené len pre dospelých. Tam panuje naozaj iná, často veľmi magická atmosféra, na večeri hrá príjemná hudba, nikto sa nikam neponáhľa, slnko zapadá v rovnakom čase aj na rovnakom mieste a vy máte pri sebe človeka, s ktorým spomínate, smejete sa na spoločných vydarených, ale aj nevydarených chvíľach... Áno, sme zaľúbení. Možno aj viac ako za mlada. Vtedy sme sa venovali dcérke a nestíhali sme si tak často povedať, ako sa ľúbime. Je to normálne. Každý, kto vychováva deti, mi dá za pravdu, že pri deťoch je menej miesta na prejavy lásky. Ale keď vydržíte so svojím partnerom, nič krajšie v staršom veku vás nečaká.
V posledných rokoch ste si ako rodina prešli aj náročnejšími obdobiami. Zmenilo to váš pohľad na to, čo je v živote skutočne dôležité?
Určite a v mnohých veciach. Za seba musím povedať, že toľko trpezlivosti, ktorú mám teraz, som nikdy nemala. To pochopia len tí, ktorým sa pre niečo spomalil život. Ja som plná energie, chuti, sily, ale... Martin nevládze, a tak ideme pomaly, alebo niekam ani nejdeme, lebo je jednoducho unavený. A čo je v živote dôležité, som vedela už dávno. Moja mamička nás so sestrou viedla krásne spravodlivo a múdro, aby sme vedeli rozpoznať pokrytectvo, klamstvo. Dala nám pravidlá, mantinely, disciplínu. A to sa v živote nemení, či máte 30 alebo 60 rokov.
Spoločne ste sa pustili aj do zmeny životného štýlu. Kto z vás má väčšiu disciplínu a kto občas zhreší?
Určite ja. Martin miluje jedlo, voľakedy aj veľa športoval, a tak mal všetko viac vyvážené. Teraz, bohužiaľ, nemá toľko síl na intenzívnejšie cvičenie, ale snaží sa. Minimálne raz-dvakrát do týždňa, keď ja odídem ráno plávať, sadá doma na bicykel a maká.
