Pomaly a postupne. Vraj to dokáže každý. Zmenám sú obyčajne najviac naklonení ľudia krátko pred štyridsiatkou a po nej. Aj mentorka Jana Turzová je toho dôkazom. Prečo je to tak?
Kedy je správny čas na učenie sa nového, na rozšírenie svojej komfortnej zóny?
Keď cítim, že zmenu chcem ja. Ľudia robia najväčšiu chybu v tom, že sa do niečoho nového pustia, keď im okolie hovorí, že by mali. Mala by si si nájsť novú prácu, mala by si schudnúť, cvičiť a podobne… Vtedy to bude neudržateľné.
Máte osvedčený trik na samých seba, vďaka ktorému budeme pri novom začiatku úspešní?
Dôležitý je zámer, čiže skutočný dôvod, prečo to chcem spraviť. Neexistuje všeobecná odpoveď, že robte toto 21 dní a zvyk je na svete. Niektoré veci si osvojíme za chvíľu a sú nám prirodzene vlastné, pri iných trvá mesiace či roky, kým sa z toho stane zvyk. Nič netreba robiť nasilu.
Sú ženy i muži, mladí aj starší, ktorí celý život chodia do tej istej firmy, pracujú na tej istej pozícii, dovolenkujú na tých istých miestach alebo nepotrebujú cestovať vôbec. Jednoducho nevyhľadávajú žiadne nové podnety. Je to v poriadku?
Všetko je v poriadku, keď sa v tom daný človek cíti dobre. Niektorí majú radi zaužívané stereotypy, nechcú ich meniť, nevyhľadávajú nové kontakty, a pritom žijú v harmónii, sú spokojní.
Do akého veku chceme vedieť, skúšať, zažívať čo najviac?
Zlom je okolo štyridsiatky, keď si mnohí uvedomujú, že stále majú čas veci meniť. Majú už svoje zázemie a zvyčajne aj financie na to, aby sa niekam posunuli. Stretávam sa s tým, že sú úspešní v práci, vybudovali firmu, no vravia, že sa necítia dobre. V materiálnom svete dosiahli veľa, no v mentálnom cítia prázdnotu. Aj z praxe vnímam, že ľudia medzi 35 až 45 rormi sú najviac ochotní do seba investovať, a to finančne a časovo. Snažia sa robiť zmeny čo najrýchlejšie. Dôvodom sú určite aj ich životné skúsenosti. Niekedy pritom netreba robiť veľké veci.
Čo teda?
Spomínam si na klientku, majiteľku účtovnej firmy, ktorá prišla za mnou s tým, že má veľa práce, nič nestíha, no prijala by viac klientov, lebo chce vyšší zárobok. Nebola spokojná, bola v začarovanom kruhu. Spoločne sme zistili, že chcela všetkým vyhovieť. Nechala sa rozptyľovať a vyrušovať. Keď jej niekto zavolal, napísal, okamžite všetko riešila, a pritom to mohlo počkať. A tak jej práca, ktorú si naplánovala, trvala podstatne dlhšie, nosila si ju domov. Zmenila teda nastavenie. Cez deň si vyčlenila dve, tri hodiny na to, aby sa plne sústredila iba na vopred plánovanú prácu, nedvíhala telefón, neodpovedala na emaily. Prišla na to, že nepotrebuje každému odpovedať hneď. Takou malou zmenou si za pár týždňov dokázala urobiť voľno aj pár dní za sebou a získať nových klientov, lebo mala na nich zrazu priestor.