Uvediem to na príklade svojich dvoch českých klientov. Jeden z nich má 19 rokov, druhý o rok viac. Minulý rok končili strednú školu, po ktorej začali budovať firmu. Chalani poriadne makajú, majú rozbehnutý biznis, sú schopní postaviť sa pred 200 ľudí a hovoriť o tom, ako sa to dá. Posmeľujú iných, aby to skúsili tiež. Dnešná mladá generácia je schopná rýchlo začať a mať veľké výsledky.
A aký je váš príbeh?
Mám dokončenú obchodnú akadémiu a na začiatku vysokej školy knižnično-informačných štúdií som sa zamestnala ako účtovníčka. Zo stavebnej spoločnosti som sa neskôr dostala do poisťovacej firmy, kde som bola takpovediac dievča pre všetko. Raz mi dali za úlohu spraviť web. Nikdy som to nerobila, ale povedala som si, naučím sa. Spravila som si kurzy, dostala som sa tiež k internetovému marketingu. Od roku 2009 som sa šesť rokov venovala vedeniu IT projektov vo viacerých firmách a v korporáte som viedla veľké tímy.
Medzitým som prednášala na vysokej škole. Na materskej som začala podnikať. Vyrábali sme oblečenie na dojčenie. Okrem toho som sa venovala laktačnému poradenstvu. Keď ma to prestalo napĺňať, firmu som predala, a keďže ma lákala priama práca s ľuďmi, dostala som sa ku koučovaniu, k mentoringu a talentovanému rozvoju. Išla som do neznáma, hoci mi po materskej ponúkali dobrú manažérsku pozíciu. Nechcela som sa tam vrátiť, lebo počas pandémie som pomaly vyhorievala, cítila som obrovské obavy, mala som úzkosti. Preto som začala so sebarozvojom, vyhľadala som terapeutickú pomoc. A tu nastala zmena perspektívy.
Máte pocit, že až teraz ste sa takpovediac našli?
Áno, mám 37 rokov a viem, že toto chcem robiť. Pomohli mne, preto chcem pomáhať iným. Predtým som za krátky čas mala tendenciu obzerať sa po zmene, vymýšľala som stále niečo nové. Vychádza to prirodzene z mojej osobnosti. No teraz to už viac necítim. Každý klient je akoby môj nový projekt.
Do akej miery je dôležité zázemie partnera, rodiny a priateľov, keď sa rozhodneme pre zmenu vo svojom živote?
Pre ženy je to pomerne kľúčové. Keď necítia oporu vo svojom okolí, len zriedka naberú silu urobiť prvý krok. Môže ich to zastaviť. Pri nových veciach sa zvyknú preriediť vzťahy. Podstatné je uvedomiť si, že zmene treba veriť a nikoho iného o nej nepresviedčať. Presviedčať môžeme jedine seba.
Chcú ľudia zmeniť svoj život takpovediac od základov zvyčajne po nejakých negatívnych udalostiach, ktoré sa im stali?
Nemusia byť negatívne, skôr neočakávané. Keď prídu napríklad o zamestnanie. Je to kľúčová udalosť, ktorú väčšina vníma s nevôľou. Pritom až neskôr mnohí zistia, že to bola tá najlepšia vec, ktorá sa mohla stať.
Kto dokáže najviac vyťažiť aj z takejto nepríjemnosti?
Každý, kto ju vidí cez pozitívnu optiku, dokáže prijať skutočnosť, aká je, a neposudzuje. Nemali by sme sa stavať do roly obete, ale tvorcu.
Ako si teda „upratať“ v sebe, akým smerom sa vydať, keď sme v nejakej zlomovej etape?
Odporúčam nájsť si človeka, ktorý ma bude sprevádzať. Môže to byť kouč, mentor, človek, ktorý sa ma bude pýtať a tým mi pomôže triediť moje myšlienky, akú realitu vlastne chcem. Dnes nám vedia pomôcť aj rôzne vizualizácie, meditácie, literatúra. Stále však funguje aj jednoduchá metóda: napísať si na papier, po čom túžim a čo si už neželám. Na začiatok ako kľúčové odporúčam definovať si svoje osobné hodnoty.
Čo je ťažšie, urobiť zmenu alebo v nej zotrvať?
Urobiť trvalú zmenu.