Tvoje cestovanie sa spája aj s vnútornou cestou nakoľko sa venuješ Human designu. Ako si sa k nemu dostala?
S Human Designom som sa stretla v čase, keď som v Miláne cítila, že som sa stratila. Mala som všetko, o čom som snívala, a napriek tomu som cítila hlboké prázdno. Human Design som nehľadala, on si ma našiel. Akoby mi posvietil na cestu, ktorú som predtým nevidela.
Výklad, na ktorý som čakala mesiac, všetko zmenil. Nedal mi recept na šťastie, ale otvoril dvere k tomu, aby som ho prestala hľadať mimo mňa a obrátila pozornosť dovnútra.
Tvoj projekt Living is Being nesie veľmi osobný odkaz. Ako by si opísala jeho podstatu?
Living is Being je pre mňa životná cesta, ktorá sa neustále vyvíja a jej význam sa mení spolu so mnou. Na začiatku to bolo o učení sa prijímať každý stav, ktorý ku mne prichádza, bez potreby ho hneď meniť. Ak by sme za vetu „žiť je byť“ doplnili slová ako „šťastná, bohatá, úspešná, spokojná“, znamenalo by to, že keď sa tak necítim, nežijem. Dnes ten názov vnímam z inej úrovne. To, že žijem, je pre mňa stav bytia, nie výkonu. Nie je to o tom, čo mám alebo dosahujem, ale o vnútornom postoji, o tom, byť prítomná a ukotvená sama v sebe.
Čo ťa na ňom najviac zaujalo a čo ti priniesol do života?
Najviac ma zaujalo, že Human Design nie je o návodoch, ani o snahe stať sa lepšou verziou seba. Je to zrkadlo, ktoré pripomína, kto sme, keď si dovolíme byť sami sebou - bez dokazovania a očakávaní. Pre mňa bol výklad malý šok v tom najlepšom zmysle. Po rokoch snahy „fungovať ako by sa malo“ som zrazu počula, že môžem mať vlastný spôsob a je to v poriadku. Učí ma dôverovať svojmu vnútornému vedeniu, prijať, že každý to máme inak a práve v tej rozmanitosti je naša sila i vzájomná inšpirácia.
Living is Being je pre mňa životná cesta, ktorá sa neustále vyvíja a jej význam sa mení spolu so mnou. Na začiatku to bolo o učení sa prijímať každý stav, ktorý ku mne prichádza, bez potreby ho hneď meniť. Ak by sme za vetu „žiť je byť“ doplnili slová ako „šťastná, bohatá, úspešná, spokojná“, znamenalo by to, že keď sa tak necítim, nežijem.
Dnes ten názov vnímam z inej úrovne. To, že žijem, je pre mňa stav bytia, nie výkonu. Nie je to o tom, čo mám alebo dosahujem, ale o vnútornom postoji, o tom, byť prítomná a ukotvená sama v sebe.
Ako reagujú ľudia, keď im povieš, že sa venuješ Human Design? Niektorí tvrdia, že je to len trend. Ako to vnímaš ty?
Reakcie sú rôzne. Každý v ňom cíti niečo iné – podľa toho, kde práve je. Niekedy prichádza aj zvedavosť zmiešaná s obavou. Chápem to. Human Design, nie je o predpovediach. Nehovorí, čo sa stane – len otvára priestor, v ktorom môžeme konečne začuť seba. Učí nás preladiť pozornosť z nedostatku na to, čo v nás bolo vždy – len prehlušené očakávaniami a snahou byť niekým iným.
Pomáha ti práca s Human Design v každodennom bytí?
Human Design mi pomáha vracať sa k vnútornému pokoju a dôvere. V každodennom živote, kde myseľ neustále analyzuje a porovnáva, mi pripomína: spomaľ, dýchaj, dôveruj svojej ceste. Keď robím výklady strácam pojem o čase, akoby rozprávala časť mňa, ktorú myseľ nevie vysvetliť. Pomáha mi aj vo vzťahoch, pretože keď poznáš dizajn svojich blízkych, pochopíš, že každý funguje inak, a to je v poriadku. Učí ma pokore, prijatiu a vidieť ľudí ako inšpiráciu, nie cez očakávania, ale takých, akí sú, keď sú sami sebou.
Čo by si odkázala niekomu, kto túži žiť slobodnejšie a cestovať?
Otvoriť sa tomu, inšpirovať sa príbehmi tých, ktorí tak urobili, a ak to okolnosti zatiaľ nedovoľujú, veriť, že keď príde správny čas, rozhodne sa prirodzene — bez analyzovania. Sloboda nie je len o cestovaní, ale o vnútornom nastavení a o tom, ako sa cítime vo svojom svete, nech sme kdekoľvek.
Máš nejaký rituál alebo motto, ktoré ťa sprevádza na cestách?
Špecifické motto nemám. Možno „Let’s see how it goes.“ (Niečo v zmysle: “uvidíme, ako to dopadne”) je veta, ktorú používam veľmi často.
Aký máš sen do budúcna?
Mojím zámerom je vnímať život ako hru – s ľahkosťou a zvedavosťou, s akou som sem prišla. Pustiť kontrolu nad tým, čo zmeniť neviem, a dôverovať krokom, pre ktoré sa rozhodnem. Zostať otvorená novým zážitkom no zároveň byť prítomná v “obyčajných” chvíľach sama so sebou, s manželom, rodinou aj kamarátmi.