Život na cudzích adresách nie je len o cestovaní, ale o dôvere, tichých rutinách a každodennosti, ktorá nepatrí nám. Keď na čas vstúpime do sveta niekoho iného, začneme si viac všímať aj ten vlastný. A možno práve v odchádzaní postupne zisťujeme, kam sa chceme raz vrátiť.
Keď hovoríte, že „bývate v cudzích životoch“, čo to pre vás v skutočnosti znamená?
Bývať v cudzích životoch je skôr pozvánka byť ich malou súčasťou. Napokon, majitelia v tom čase v dome nie sú. Ide o veľkú dôveru z oboch strán. Oni veria, že sa im postrážim dom a zvieratá, že budem rešpektovať aj ich súkromie napríklad, ak si neželajú, aby sa vchádzalo do nejakej časti domu. Ja im zase musím dôverovať, že tam budú bezpečné a príjemné podmienky na to, aby som pre pohodu všetkých urobila maximum aj ja.
Čo vlastne house sitting je? Ako by ste ho v skratke opísali?
House sitting je to, keď sa niekomu staráte o dom, byt, záhradu, a tiež domácich miláčikov, alebo aj zvieratá na farme. Deje sa to cez oficiálne platformy, kde sa človek zaregistruje, vyhľadá si miesto, krajinu, kde by chcel house sittingovať, nájde si vhodnú ponuku, napíše majiteľom krátko o sebe, a uvidí, či si ho vyberú spomedzi iných uchádzačov. Nasleduje video alebo audio rozhovor, a potom sa obe strany rozhodnú, či do toho idú. Nejde o to, že im domy upratujete. Majitelia hlavne potrebujú, aby ich príbytky neboli opustené počas ich neprítomnosti, a hlavne, aby zvieratá neskončili v koterci v alebo psom hoteli.
Pamätáte si na moment, keď ste si prvýkrát uvedomili, že toto je cesta, ktorou chcete ísť?
Pamätám si to veľmi dobre. Bolo to na samote v Portugalsku, kde som sa dva mesiace starala o 400-ročný dom a 5 mačiek a olivovú plantáž. To ticho, pokoj, zeleň a pomalý mód lokálneho života bol jednoznačne silný impulz. Povedala som si, že niekoľko mesiacov v roku by som si priala stráviť práve takto. Mimo civilizácie, v cudzej krajine. Hlavne po tom, čo som mala skúsenosť s hektickým tempom života v Prahe, Londýne a vo Frankfurte.
Čo vás na house sittingu na začiatku lákalo najviac?
Možnosť byť na miestach, kde by som sa inak nedostala, a o ktorých som ani len netušila. Ale aj naopak – žiť na chvíľu v metropolách, ktorým by som sa pred desiatimi rokmi vyhýbala. Tým, že žijete na nejaký čas mimo hotelov a turistických zón, máte perfektnú možnosť nahliadnuť na život miesta tak, ako ho žijú domáci. Nevravím, že sa house sittinguje len na farmách, kde nestretnete ani živú dušu. Starala som sa o zvieratá aj v New York City a Singapure. A aj tam sa mi podarilo navnímať život bez pamiatok, obyčajný deň miestnych, ktorý som dovtedy nemala ako spoznať.
Vchádzali ste do domovov, ktoré majú svoju energiu, príbehy, zvyky. Ako rýchlo ste sa dokázali „naladiť“ na nový priestor?
Mám rada minimalistické priestory a rustikálnu atmosféru. Takže ak prídem do preplneného domu alebo bytu, chvíľu to trvá, než si na to zvyknem. Ale nikdy to neberiem tak, že sa tam za každú cenu musím cítiť ako doma. Som len na návšteve, a tak rešpektujem atmosféru, akú si tam majitelia vytvorili.
Mali ste nejaký vlastný rituál, ktorým ste si každý nový dom tak trochu „pripravili“ pre seba?
Počas toho, ako som house sittingovala, som pracovala online a písala reportáže, takže som potrebovala mať vlastný priestor na prácu. To bolo prvá vec po príchode. Vytvoriť si kútik, kde môžem písať. Tiež jedna zo zásadných vecí, ktoré odporúčam všetkým sitterom, je odložiť z dosahu všetky veci, ktoré by sa mohli ľahko rozbiť, zničiť alebo by ste do nich narazili. Hlavne ak house sittingujete s deťmi.
Stávalo sa vám, že ste si z niektorých miest odniesli viac než len spomienky – napríklad pocit, ktorý vo vás zostal?
Určite, hlavne ak som na jednom mieste napríklad mesiac, dva alebo pol roka, ako to bolo v Turecku. Ak sa každý deň zapájate do každodennej rutiny dediny – tržnica, rybárčenie, záhrada alebo miestne stánky s jedlom na rohu ulice v New Yorku, začínate mať pocit, že tam na chvíľu patríte. Je to pocit prepojenia s komunitou, a zároveň zvedavosť, ako by sa tu žilo na dlhšie.
Čo vás život v cudzích domoch naučil o ľuďoch?
Že čím pozornejší a vnímavejší sú k svojim zvieratkám, tým ohľaduplnejší a láskavejší sú aj k house sitterom. Zažila som správanie majiteľov na obidvoch spektrách.
