
Sebadôvera je pre mužov často kľúčová. Ako by ste ju definovali z psychologického hľadiska?
Muž, ktorý si verí, je odolnejší proti hodnoteniu zvonka a neodvíja svoju hodnotu od schválenia druhými alebo na základe čiastkového úspechu či neúspechu. Zároveň vie, že si v živote vyberá, na čo zareaguje. Verí, že ak sa o niečo pokúsi, bude úspešný. A ak sa mu to aj nepodarí, neúspech berie ako priestor na rast, nie znak vlastnej neschopnosti. Nezničí ho kritika, pretože nevníma len výsledok snaženia, ale vie oceniť aj cestu k nemu, vlastnosti, o ktoré sa pri tomto snažení oprel. Zostáva v aktívnom naladení. Vníma sa ako tvorca svojho života.
Odkiaľ ju muž čerpá? Sú to skôr vnútorné faktory alebo ho viac ovplyvňuje vonkajšie prostredie?
Presný pomer medzi tým, čo pôsobí viac, kvantifikovaný nemáme. Vieme len, že medzi sebou interagujú genetické predispozície, rodinné prostredie a širší sociokultúrny rámec. V dospelosti je dôležité aj to, odkiaľ muž čerpá informácie, či sa porovnáva, kde hľadá referenčný rámec, akými ľuďmi sa obklopuje. V podstate, komu a čomu dovolí, aby vstupovali do jeho vnútorného sveta. Evolučná psychológia ponúka pohľad, že muži dlhodobo potrebujú veriť vo svoje schopnosti, aby boli schopní plniť rolu zabezpečovateľov, a ak by sa nechali ľahko zneistiť, bolo by to ohrozením pre celý rod.
Aké sú hlavné piliere mužského sebavedomia? Sú to úspechy, fyzická sila, rešpekt, status, partnerstvo...?
To veľmi ovplyvňujú vzory, ktoré na chlapca vplývajú. Čo si na ňom dospelí všímajú, čo oslovujú, ako to robia. Ako sa sami prejavujú. Vidia napríklad len výsledok alebo aj cestu k nemu, dovoľujú chlapcovi prežívať celé spektrum emócií, prepájajú interpretácie sveta na hodnoty, vzťahy... Chlapci, podobne ako dievčatá, dostávajú mnoho odkazov o mužskom a ženskom svete, pozorujú interakcie, vnímajú komentáre. Výrazný vplyv môže mať aj kultúra. Tradičný prístup ponúka zameranie na fyzické schopnosti, rešpekt, status, schopnosť reprodukcie, schopnosť presadiť sa, avšak v súčasnosti sa aj to mení. V praxi stretávam otcov, ktorí zostávajú s deťmi na rodičovskej dovolenke, varia, prispievajú k starostlivosti o domácnosť a sú na to hrdí.
Čo sa stane, keď chlapec nevyrastá v prostredí, ktoré podporuje jeho sebavedomie? Dá sa to neskôr napraviť?
Dieťa sa potrebuje cítiť schopné, kompetentné, hodnotné. Ak chlapec nezažíva situácie, v ktorých by sa takto mohol cítiť, môže sa u neho vyvinúť pocit, že nie je dosť dobrý. Potom sa porovnáva, dokazuje si, že je, potrebuje nad druhými dominovať a podobne. Dieťa potrebuje zdravo fungujúce vzory, láskavý prístup, prijatie, ale aj kontakt s frustráciou a vedenie, ako ju prekonať. Ak sa mu nedostávajú informácie, napríklad, že je v niečom dobrý, že je hodnotná ľudská bytosť, že sú na neho rodičia hrdí, že sa môže mýliť, chýba mu to v ďalšom fungovaní.