Sú dni, keď by ste najradšej objali celý svet. A potom sú dni, keď vás vyčerpá aj otázka: „Ako sa máš?“ Ste spoločenská, viete rozprávať, počúvať, byť vtipná aj chápavá. Ale niekedy to skrátka nejde. Aj keď je okolo vás dobrá energia, známe tváre a úsmevy, vnútri sa minie šťava. Nie, nie ste divná. Nie ste nevďačná. A rozhodne nie ste sama. Vitajte vo svete žien, ktoré sú možno extrovertné, no aj tak občas túžia po tichu. Po priestore bez otázok, bez interakcií, bez „musíš“. Sociálna únava totiž nie je výmysel. Je to jemný signál tela a mysle, že ste si toho na seba naložili priveľa. A že teraz potrebujete od ľudí chvíľu pauzu, aby ste ich zase mohli milovať naplno.
Fenomén, o ktorom sa málo hovorí
Byť spoločenský je v našej kultúre vnímané ako výhra. Človek, ktorý je extrovertný, otvorený a obľúbený, má byť predsa šťastný. A ak sa občas stiahne? Nuž, možno je len unavený z práce. Ale čo ak nie? Čo ak existuje špecifický druh únavy. Nie fyzickej, nie psychickej, ale sociálnej? V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o fenoméne „sociálne vybitých“ ľudí, ktorí fungujú ako batérie. Potrebujú spoločnosť, ale len určitý čas. A keď sa ich kapacita naplní, musia sa dobiť. Osamote!
Keď spoločenský typ zrazu túži po tichu
Mnohé ženy sú vnímané ako stredobod rodiny, práce, priateľskej partie. Organizujú, telefonujú, počúvajú, starajú sa. A robia to rady. Ale len málokto si uvedomí, akú energetickú záťaž to pre ne znamená. Neustále byť „k dispozícii“ emocionálne, komunikačne, organizačne si pýta svoju daň. Aj tá najukecanejšia duša môže mať dni, keď nechce s nikým hovoriť. Ani len s vlastným manželom. Ani s dieťaťom. A nie, neznamená to, že niekoho nemiluje. Znamená to len jedno. Skutočne je vybitá.
Spoznajte jej tiché signály
Sociálna únava sa neobjaví náhle, jemne sa vkradne do chvíľ, ktoré by vám za bežných okolností robili radosť. Už počas rozhovoru cítite, že to „nedávate“, hoci druhá strana nerobí nič zlé. Začne vám prekážať hluk, prekrývajúce sa hlasy, ruch miestnosti. Prestávate vnímať, čo sa hovorí, len automaticky prikyvujete a snažíte sa vydržať. Telo aj myseľ vysielajú jasné signály! Potrebu utiecť, stíšiť sa, vypnúť. Večer po stretnutí prichádza úplné vyčerpanie, niekedy až tichá úzkosť. Dokonca aj pohľad na sociálne siete je „príliš“. Príliš veľa podnetov, emócií, interakcií. Je dôležité uvedomiť si, že táto únava nie je výčitka voči ľuďom okolo nás. Nie je to o tom, že by sme ich nechceli vidieť. Je to len signál, že potrebujeme dovoliť aj sebe chvíľu ticha.
Nie ste divná. Ste len citlivá (a možno trošku unavená zo sveta)
Žijeme v dobe prebytku informácií, podnetov aj ľudí. Pracovné mítingy, skupiny na WhatsAppe, narodeninové oslavy, výlety s rodinou. Aj tie najkrajšie aktivity si žiadajú energiu. A práve ženy, ktoré sú často emocionálnym barometrom svojho okolia, túto energiu míňajú nenápadne a pravidelne. Čoraz viac z nich sa preto nebojí povedať: „Dnes nejdem. Potrebujem byť sama.“ A to nie je prejav neochoty. Je to forma sebalásky. Ste ochotné konečne si ju dať?
Komunikatívna neznamená nevyčerpateľná
Žena, ktorá sa vie smiať na plné hrdlo, nemusí byť neustále k dispozícii. Môže milovať spoločnosť a zároveň túžiť po chvíľach samoty. Môže byť vtipná a energická, no zároveň potrebovať ticho a oddych. Tieto dve polohy nie sú protikladmi, ale sú prejavom rovnováhy medzi vonkajším svetom a vnútorným ja. Nabíjajte sa tak, ako to skutočne potrebujete. Nie tak, ako to očakáva okolie. A hlavne! Byť sociálne unavená neznamená zlyhať, ale byť človekom. Citlivým, vnímavým a s určitými hranicami. Pretože až vtedy, keď ich začnete rešpektovať, vráti sa to najdôležitejšie. Chuť a energia byť opäť medzi ľuďmi.
Nabite sa bez výčitiek
Mikroúniky – 10 minút v tichu denne, len vy a vaše myšlienky
Sociálny pôst – víkend bez plánov, mobilu, komunikácie
Vedome stanovené hranice – nie je vašou povinnosťou byť vždy dostupná
Digitálna hygiena – menej správ, menej scrollovania, viac reálneho pokoja
Dovoľte si byť ticho – aj medzi blízkymi, aj sama so sebou
Vždy som bola tá, čo bavila ľudí
Katka (43)
„Bola som vždy spoločenská. Typ, čo organizuje stretávky, narodeniny, kvízové večery. Milovala som ľudí, energiu, smiech, rozhovory do noci. A potom som sa jedného dňa pristihla, že na oslave svojej najlepšej kamarátky stojím na balkóne uprostred rozhovoru a zízam do tmy. Niekto mi hovoril niečo dôležité. Viem to, pretože kýval rukami a hovoril naliehavo. A ja som len stála, prikyvovala a cítila, ako sa mi vypína mozog. Doslova. Akoby mi niekto stlačil prepínač. Ospravedlnila som sa, odišla domov a strávila celý víkend v pyžame. Bez hudby, bez ľudí, bez slov. V pondelok som si kúpila slúchadlá s potlačením hluku a začala som si v kalendári značiť dni, keď sa s nikým nestretnem. Nie preto, že by som nemala rada ľudí. Ale preto, že som konečne začala mať rada aj seba v tichu.“
Festival bol úžasný. Ale po ňom som chcela byť tri dni mŕtva
Linda (24)
„Mám 24 rokov a milujem hudbu, tanec, ľudí. S kamarátkami chodíme na festivaly každý rok, je to taký náš highlight leta. Minulý rok bol najlepší. Po návrate som však tri dni nezdvihla mobil. Doslova som sa fyzicky bála, že mi niekto zavolá. Každé „čo robíš?“ v správach ma dráždilo. Moja sociálna baterka nebola len vybitá, bola prehriata. A tak som sama sebe sľúbila, že po každom festivale si doprajem 2 dni voľno. Ticho je môj reštart.“
Na materskej som zistila, že potrebujem byť chvíľu len ja
Simona (32)
„Myslela som si, že keď budem doma s dieťaťom, budem konečne menej unavená. Už žiadne pracovné stretnutia, žiadne večierky, žiadne termíny. Ale čuduj sa svete, bola som vyčerpaná viac než kedykoľvek predtým. Nie fyzicky. Sociálne. Neustále otázky, detské pesničky, rady z každej strany, návštevy, rodina, susedy. Nevedela som, kde končím ja a kde sa začína všetko ostatné. Až raz, keď malý zaspal, som si sadla na podlahu v kúpeľni a nič som nerobila. Nesledovala som seriál ani som nečítala. Len som bola. A cítila som, ako sa ku mne vracia niečo veľmi vzácne – ja sama.“
Vedeli ste, že...?
Mozog spotrebúva energiu aj pri počúvaní a empatickej reakcii. Aj keď len sedíte a počúvate kamarátku, vaša hlava „maká“. Sociálne interakcie si vyžadujú sústredenie, vnímanie, reakcie, a to všetko míňa mentálnu energiu.
Extrovert ≠ spoločensky nevyčerpateľný. Mnoho extrovertov potrebuje samotu na regeneráciu. Dokážu byť stredobodom pozornosti, ale nie nepretržite. Dokonca existuje pojem ambivert – človek medzi extrovertom a introvertom.
Sociálne siete sú forma spoločenského kontaktu. Aj keď ste „len online“, vaša myseľ musí spracovať desiatky impulzov. A to môže byť rovnako únavné ako stretnutie s ľuďmi naživo.
Sociálna únava sa prejavuje cyklicky. Mnohé ženy si všímajú, že sa opakuje v určitých fázach menštruačného cyklu. Počas PMS alebo menštruácie sa častejšie objavuje potreba izolácie.
Ticho nie je prázdno. Pre mozog je ticho obrovským darom. Regeneruje sa v ňom, triedi spomienky, ukladá zážitky. Psychológovia tvrdia, že 5 – 10 minút denne v úplnom tichu pomáha znížiť hladinu stresu a obnoviť emočnú stabilitu.
„Som vybitá“ neznamená „nechcem ťa vidieť“. Mnohé ženy pociťujú výčitky, keď si potrebujú oddýchnuť od ľudí, ktorých milujú. Pravda je však taká, že oddych od vzťahov nie je útok na vzťahy. Práve naopak, chráni ich.