DEŇ 4
Prebúdzam sa ešte za tmy, v bruchu mám kŕče. Kedy som naposledy jedla? V chladničke nájdem iba pár zvyškov a jablká. Jedno opláchnem pod prúdom vody, vyleštím utierkou. Zahryznem doň, ale neprinútim sa, aby som kúsok prehltla. Vypľujem ho do koša. Je mi zle, a tak sa vraciam do postele, jablko stále v ruke.
Keď sa preberiem druhý raz, okolo nahryznutého jablka na nočným stolíku lieta mucha. Pozorujem ju, počujem, ako bzučí. Náhle ma prepadne túžba po zvuku. Akomkoľvek! Vstanem a otvorím okno dokorán. Vonku je chladno, ale zároveň ku mne príjemne dolieha ruch z ulice. Tam vonku sú ľudia. Tam vonku je Dávid. Niekde.
DEŇ 5
Prinútim sa otvoriť skriňu. Kôpky oblečenia z Dávidových poličiek zhrniem do veľkej papierovej tašky. Je už štvrtá, ktorú staviam do predsiene. Viem, že musím byť systematická. Nič neprezerať, na nič nespomínať. Dávid napísal, že si chce prísť po veci. Nijaké ahoj, ako sa cítiš, ani chýbaš mi, urobil som chybu. Len strohé oznámenie s ospravedlnením, že je mu to hlúpe, ale potrebuje niečo na seba. Aj spodnú bielizeň. Kozmetiku. Nabíjačku na telefón. Bla, bla, bla. Musím nájsť ďalšie papierové tašky.