Pre niekoho môže znieť predstava dobrovoľného pobytu v absolútnej tme desivo. Čo je hlavnou myšlienkou terapie tmou a prečo by sa jej ľudia nemali obávať?
V tme nečíha žiadne nebezpečenstvo, nie je sa čoho báť. Všetko, čo môže človek v tme vidieť, je len obsah jeho mysle. Väčšina ľudí si so sebou nesie životom poriadny náklad toho, čo sme neprijali, nepochopili, neodpustili, a to nám bráni v šťastí a v plnom prežívaní krás života.
Hlavnou myšlienkou alebo princípom pobytu je objaviť tieto programy a staré jazvy a zbaviť sa toho, čo nám už neslúži. K tomu dochádza vo fáze, keď už je človek v zmenenom stave vnímania a je v role pozorovateľa, takže s nadhľadom pozoruje situácie z minulosti, a aj keď sú to niekedy nepríjemné veci, sú vnímané s pokojom a úľavou.
Terapia tmou je starobylá praktika využívaná v rôznych kultúrach, od tibetských mníchov až po šamanov. Čo si z nej môžeme vziať my, moderní ľudia?
Myseľ tibetského mnícha alebo šamana je rovnaká ako myseľ „bežného“ človeka. Len je pokojnejšia, a to na základe jeho predchádzajúcej praxe a podmienok, v ktorých chlapci žijú. Rovnakú cestu upokojenia mysle museli prežiť obidvaja. Pobyt v tme predstavuje jednu z možností, ako to docieliť.
Po upokojení mysle šamana, mnícha alebo prezidenta je nájdené to isté vedomie, ktoré je podstatou všetkých a všetkého. Preto pobyt v tme môže slúžiť všetkým bez ohľadu na vyznanie, pohlavie, vzdelanie alebo historické obdobie. Všetci tu môžu nájsť samých seba.
Ako vyzerá typický priebeh pobytu v tme? Sú nejaké pevné pravidlá alebo si každý vytvára vlastný režim?
Z našej strany je priebeh pobytu v tme vždy rovnaký, snažíme sa vytvoriť vhodné podmienky, aby sa naši „tmoví“ priatelia cítili dobre a aby sa uvoľnili a odovzdali procesu. S tým súvisí vhodné prostredie, ľahké a výživné jedlo a v prípade záujmu sprevádzame tmárov pobytom. Existujú fázy pobytu, ktoré sú pre väčšinu tmárov podobné, ale každý má iný životný príbeh a iné vnímanie. Takže si nakoniec každý vytvára svoj režim a spôsob, akým bude tmovými skúsenosťami prechádzať.
Aký je ideálny časový rámec pre pobyt v tme? Čím sa líši zážitok pri jednodňovom pobyte oproti týždennému či dlhšiemu?
Dĺžka pobytu sa odporúča v násobkoch 7 dní. Na dosiahnutie zmenených stavov vedomia je potrebný určitý čas, ten je väčšinou od troch a viac dní. Pri krátkodobých pobytoch sa tieto stavy nedajú dosiahnuť. Často platí, že čím dlhší pobyt, tým hlbšie človek nahliadne, ale sedemdňový pobyt býva dostačujúci. Potom prichádza na rad integrácia do bežného života.
Čo človek potrebuje vedieť pred tým, ako sa rozhodne pre terapiu tmou? Existujú nejaké špecifické odporúčania alebo prípravné techniky?
Pokiaľ niekoho láka tento druh sebopoznania, tak nepotrebuje žiadne špeciálne prípravné techniky, informácie ani prax. Môže byť výhodou, keď človek pracuje nejakým spôsobom na upokojovaní mysle, ale nie je to podmienkou. Všetky dôležité informácie prídu pred začatím pobytu a počas neho. Odovzdanie je najlepšia príprava.
