1. Sny zabúdame
Väčšinu snov zabudneme do 15 minút po prebudení. Môže za to obrovská zmena v aktivite mozgu pri prebúdzaní sa. Ak si ich chcete pamätať, majte po ruke zápisník a sny si zapisujte, pomôže vám to aj pri ich analýze. Taktiež pravidelné užívanie vitamínu B6 vo zvýšených dávkach môže prispieť k tomu, že si svoje sny budete lepšie pamätať.
2. Nevidiaci zle spia
Vyše 80 % nevidiacich ľudí trpí problémami so spánkom. Čím väčší je ich zrakový postih, tým ťažšie zaspávajú a častejšie sa budia. Aj sny nevidiacich sú úplne iné. Ľudia, ktorí nikdy neuzreli svetlo sveta, napríklad snívajú tak, že vnímajú len emócie a zvuky, sny teda nie sú vo vizuálnej forme. Často mávajú aj nočné mory.
3. Vďaka melatonínu sme fit
Nedostatok spánku je spojený s nedostatkom melatonínu – hormónu, ktorý má vplyv na zaspávanie a kvalitu spánku. Chráni nás však aj proti zhubným ochoreniam a cez deň sa mení na serotonín, ktorý je zas „hormón šťastia a dobrej nálady“. Jednoducho, málo spánku škodí.
4. Počas menštruácie spíme menej
Naše dni sú spojené s nižšou hladinou progesterónu, pohlavného hormónu, ktorý pôsobí na naše telo ako sedatívum. Jeho najvyššiu hladinu máme tesne pred menštruáciou, keď sme aj najviac unavené, no tesne po začiatku krvácania klesne, a tak spíme menej.
5. Chrápanie prekáža
A nielen tomu, kto chrápe, ale aj tomu, kto vedľa neho spí. Aj keď si možno myslíte, že vám chrápanie vášho muža neprekáža a nevnímate ho, pravda je taká, že počas noci vás môže prebrať až 20-krát a ani o tom neviete. Totálne sa tak narúša architektúra vášho spánku. Na druhý deň preto môžete mať zlú náladu a byť vyčerpaná, aj keď si myslíte, že ste spali celú noc.
6. Hyperaktivita je detská únava
Malé deti reagujú na nedostatok spánku ináč ako dospelí, ktorí sú vtedy nevýkonní a pomalší. Ak deti málo spia, môže sa to prejaviť práve zvýšenou aktivitou až hyperaktivitou. Pre malé deti je preto dostatok spánku veľmi dôležitý. Ak začnú byť večer príliš aktívne, môže to znamenať, že ste už „prešvihli“ čas, keď už mali dávno ležať v posteli.
7. Žirafy takmer nespia
Tieto najvyššie suchozemské tvory to majú so spánkom pekne ťažké! Majú veľmi disproporčné telo a pohodlne si ľahnúť s takým dlhým krkom musí byť riadna fuška. Nehrozí, že sa skryjú niekam, kde ich nik nebude rušiť, a navyše sa musia mať stále na pozore pred predátormi. Spia preto len 30 minút denne.
8. Osem hodín je top
Pre väčšinu dospelých ľudí je ideálne spať 8 hodín (7 – 9 sa pokladá za zdravé rozmedzie), takže prespíme asi tretinu svojho života. Existujú však aj ľudia, ktorí potrebujú spať až 12 hodín, inak nevládzu. No sú aj opační extrémisti, ktorí spávajú len 4 hodiny a dokážu normálne fungovať. No takýto krátky spánok z dlhodobého hľadiska skracuje dĺžku života.
9. Deti spia na váš úkor
Maličké deti do prvého roka svojho života spia až 16 hodín denne, niektoré ešte viac. Zato ich rodičia sú práve počas tohto roka ochudobnení až o 700 hodín spánku, pričom aj to málo, čo spia, sú až 5-krát častejšie počas noci hore. Kruhy pod očami matiek malých bábätiek preto nie sú nič výnimočné :-).
10. Námesačnosť zhoršuje alkohol
Až 30 % detí medzi 8 a 12 rokmi môže trpieť občasnou námesačnosťou, ktorá je spôsobená neúplným prebudením sa z hlbokého spánku. Do dospelosti zvyčajne vymizne, no existuje aj hŕstka dospelých, ktorí námesačnosťou trpia. Môže sa dokonca stať, že človek v tomto stave opustí byt alebo robí iné zvláštne veci. Ak dospelý trpí touto poruchou, je takmer 50 % šanca, že ňou bude trpieť aj jeho dieťa. Významnú úlohu tu zohráva aj stres, psychická trauma, ale aj požívanie alkoholu pred spaním – tieto faktory námesačnosť zhoršujú.
