Vo všeobecnosti platí, že ženám Ázijčankám ťažko odhadnúť vek. Aj Claudia je toho dôkazom. Len ťažko by ste jej tipli 31 rokov. „Myslím si, že do veľkej miery za to môže strava, ktorá je plná surovej zeleniny a ryže. Tú Vietnamci konzumujú ku všetkému a niekoľkokrát denne. Okrem toho nejeme toľko sladkostí, ako je to na Slovensku zvykom. Aj u nás sa podáva dezert, ale vo forme ovocia. Tradičným jedlom je desaťhodinový vývar pho, ktorý je plný byliniek, zeleniny, mäsa a ryžových rezancov. Keď som vo Vietname, začínam tým deň. Ideálne je kúpiť si polievku na ulici, jesť ju paličkami a sedieť na malých farebných stoličkách. V obľube sú tiež čerstvé alebo vyprážané jarné rolky. Jedlá dochucujú rôznymi omáčkami od sezamovej cez sójovú až po rybaciu,“ približuje čo-to z gastronómie. Priznáva, že aj ona sama má problém trafiť správny vek ženám z Vietnamu.
„Veľakrát vyzerajú na sedemnásť a pritom majú doma tri deti. Nie je žiadnou výnimkou, že žena odíde za prácou do Európy a doma nechá polročné bábätko. Kým ona zarába a živí celú rodinu, o dieťa sa starajú jej rodičia. Neberú to tragicky, je to ako životný fakt.“ Niežeby Vietnamky nerady športovali, ale preferujú skôr len pomalé cvičenia, ako napríklad joga. „Rady sa o seba starajú, i preto si nielen v Európe otvárajú nechtové či kozmetické štúdiá. Všetky majú čierne a rovné vlasy, a tak aby sa od ostatných odlíšili, v kurze je výrazný melír či trvalá. Na zvýraznenie očí si dávajú tetovať hornú linku a obočie. Všetko však v jednom štýle, čo niekedy môže pôsobiť komicky,“ usmieva sa Claudia, ktorá má dlhoročné skúsenosti v treťom sektore a s organizáciou medzinárodných konferencií.