Ale to ešte stále nie je všetko. Vy ste začali zbierať kroje, reparovať ich, šiť nové. Toto nerobí hocikto. Prečo vy?
Znova odpoviem rovnako – nejako to ku mne prišlo. Keď sme s folklórnou skupinou pripravovali nový album, veľa sme chodili po dedinách a hľadali sme staré piesne. Ľudia sa s nami radi podelili, ukazovali kroje a často nám ich darovali, že oni ich už nevyužijú.
Dostala sa takto ku mne kopa krojových súčastí a ja som ich začala študovať – ako sú strihané, ako sú ušité. Skúšala som ich prekresľovať a šiť repliky. A zasa sa o tom niekto dopočul, potom druhý... a teraz už v meste všetci vedia, že ak treba niečo s krojmi, volajú mne. Beriem to ako svoju misiu.
Téma folklóru v posledných rokoch rezonuje a sú rôzne názory na to, či patrí do nášho života, alebo je to už starina zapadnutá rokmi.
Folklór a kroje sú naozaj téma. Podáva sa zjednodušene, vidíme ho len na pódiách, mnohé súbory majú na sebe len akési ponášky na kroje, len aby pripomínali tradičný odev. Mne je to ľúto, lebo máme obrovské krojové bohatstvo. Často úzko súvisia s inými národmi, ktoré žili na našom území.
U nás na Spiši napríklad modrotlač, ktorú vyrábali Nemci, súčasti, ktoré vyrábali Židia. Ochudobňujeme sa o veľký kus našej histórie. Radi tvrdíme, že naše kroje sú rýdzo slovenské. Ja sa snažím ľuďom ukázať, že sú krásne práve preto, že sa v nich spojili všetky národnosti, každá prispela tým, čo vedela najlepšie urobiť. Pamätajme na to, nesnažme sa to potlačiť.
Reparovanie a šitie krojov nie je úplne najjednoduchšia zábavka, znova ju môžeme zaradiť do kategórie prekonávanie výziev. Lenže je to istotne aj časovo náročná aktivita. Váš deň má 50 hodín?
Veruže nemá. Pracujem hlavou a robiť niečo rukami je príjemný relax. Rada sedím a do niečoho bodám, ako hovorí zo žartu môj manžel. Je to skvelý spôsob, ako vypnúť hlavu a sústrediť sa na niečo úplne odlišné.
Nevenujete sa iba krojom, mám veľmi silný pocit, že by ste sa uživili ako dizajnérka a módna návrhárka. Šijete a prerábate aj moderné kúsky, čo dokumentujete aj na svojom Instagrame. Nenapadlo vám nikdy venovať sa tomu profesionálne?
Záľuby nám robia najviac radosti, kým sú len záľuby. Keď sa tým človek musí živiť, čaro sa stráca. Som spokojná s takým usporiadaním, aké mám. Nič ma netlačí, môžem robiť svojím tempom.
Kamarátky od vás nechcú, aby ste im niečo ušili?
Stáva sa, ale ja sa zdráham. Nemám až takú vysokú mienku o svojej šikovnosti. Pri krojoch si trúfam, ale bežné šaty, to je iný príbeh. Jediné, na čo som si trúfla, boli popolnočné šaty pre sestru na svadbu.
