Musíme si pomáhať, a nielen v období, keď sa to tak nejako očakáva. Prečo ste sa zamerali práve na seniorov?
Silvia: Pred siedmimi rokmi, v čase, keď vznikla naša výzva, neexistoval žiadny ucelený projekt, ktorý by sa zameriaval len na seniorov, pritom si to bez pochýb zaslúžia.
Janka: Seniori sú veľmi dôležitá a často prehliadaná súčasť našich životov. Chceli sme im jeseň života skrášliť novým, nečakaným impulzom do života, pozornosťou od neznámeho darcu, aspoň trochu ju spestriť a potešiť ich.
Kde sa vôbec celá myšlienka zrodila? A ako ste sa vy dve dali dokopy?
Janka: Zrodila sa u mňa v hlave celkom neplánovane, keď som ako čerstvá mama so šesťmesačným bábätkom bola sama v novom dome, na novom mieste v Novej Dedinke a s hlavou plnou smútku, pretože maminka bojovala s neliečiteľnou chorobou. Práve pri jej návštevách v nemocnici som videla mnoho seniorov bez návštev, veľmi osamelých na svojich lôžkach. Najčastejšie šlo o seniorov zo zariadení, ktorí buď nemali rodiny, alebo ich mali ďaleko. Silvia sa do projektu pridala hneď v prvý týždeň, ako som ho vypustila do sveta. Myšlienka ju zaujala natoľko, že sa hneď rozhodla, že sa chce zapojiť a aktívne pomôcť s jeho organizovaním. Nikdy predtým sme sa nevideli.
Prečo práve krabica od topánok?
Silvia: Prázdna krabica od topánok sa nájde u každého doma a je veľkostne akurát vhodná na to, aby po naplnení maličkosťami dokázala zahriať pri srdci. Pomoc s organizáciou som jej navrhla práve v tom, aby sme myšlienku ľahšie dostali medzi čo najviac ľudí, a hľadala som vhodnú fotku na výrobu plagátu, keď som natrafila na obdobné výzvy v zahraničí pod názvom Shoebox Appeal.
Janka: V zahraničí cez túto zbierku deťom z rozvojových krajín iné deti posielali hračky a školské potreby. Tak prečo nie milé drobnosti od dobrých ľudí poslať aj osamelým seniorom?
Projekt, ktorý uzrel svetlo sveta pred siedmimi rokmi, mal raketový štart a medzi ľuďmi sa mimoriadne ujal. Čím to je?
Janka: Myslíme si, že v ľuďoch drieme veľa dobra a radi pomôžu. Potrebujú len pomôcť s tým komu a ako, aby to bolo adresné a videli v tom tiež zmysel. Náš koncept zbierky Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok (niečo sladké, niečo slané, niečo mäkké, niečo na zahriatie, niečo voňavé, niečo na zábavu a niečo od srdca) je v skutočnosti jasný, jednoduchý a zároveň dáva priestor na kreativitu a vyjadrenie vlastnej osobnosti pri tvorbe darčeka. Umožní, aby sa zapojila celá rodina a aby si zaspomínali na svojich starkých, ktorých už možno nemajú. Aby pri tom niečo naučili aj svoje deti. Veľmi nás teší, keď nám ľudia píšu, že presne takéto zloženie darčeka pripravujú pod stromček aj vlastným starkým, ktorým aj tak nevedeli, čo darovať.
Nie je to aj tým, že v procese obdarúvania nie je človek v zásade do ničoho tlačený?
Janka: Presne tak. Ponechávame ľuďom pri tvorbe darčeka veľa možností na výber, či už pri type darčeka, alebo pri tom, kde ho môžu odovzdať. A takisto dostatok času na rozmyslenie, či sa v danom roku chcú alebo nechcú zapojiť, pretože zbierku komunikujeme vždy dostatočne vopred a sme vďační každému, kto sa za posledných šesť rokov aspoň raz zapojil.
Silvia: V našich končinách máme podľa mňa všetci zakorenené v génoch silné rodinné hodnoty a taktiež prirodzene pociťujeme úctu k starším. V našej výzve človek obdarováva neznámeho seniora a v tom procese chystania a balenia darčeka obdaruje aj sám seba, naplní svoje srdce láskou aj dobrým pocitom a ten pocit chce následne pocítiť znovu. Preto sa aj v ďalších rokoch rád znovu zapojí, prizve pritom aj svojich známych.