Postihnúť môže každého z nás. Čo presne je syndróm vyhorenia a ako sa prejavuje?
Syndróm vyhorenia je intenzívny stav psychického, ako aj fyzického vyčerpania spôsobený dlhodobým stresom, únavou či napätím. Prejavuje sa hlavne v podobe mentálneho aj fyzického vyčerpania, cynickým postojom k práci alebo pocitmi znechutenia pri pomyslení na pracovné prostredie, zníženou produktivitou či pocitmi úzkosti a beznádeje.
Môžu ho sprevádzať aj psychosomatické či fyzické príznaky, ako napríklad únava, tráviace ťažkosti či nešpecifické bolesti.
Aké sú jeho najčastejšie príčiny v súčasnosti?
Najčastejšie sa odohrá v pracovnom prostredí, ktoré zahŕňa intenzívny tlak na výkon. Často je to však aj kombinácia neprimeraného tlaku a zároveň nedostatku podpory od nadriadených a kolegov či nejasné pracovné úlohy.
Veľa sa hovorí o tom, že je výsledkom dlhotrvajúceho či opakovaného stresu. Ten však v istej miere zažíva v práci či v každodennom živote každý z nás…
Áno, samozrejme, samotný stres je podľa mňa dnes často démonizovaný. Stres je normálnou a zdravou súčasťou ľudskej psychiky, ktorá nám bola evolučne daná. Problémom však nastáva, ak je tento stres chronický, dlhodobý a neriešený – preto je dôležité vedieť naše emócie a stres zdravo filtrovať.
Chronický stres môže spôsobovať napríklad zvýšený hormón kortizol, o ktorom vieme, že môže mať na naše duševné aj fyzické zdravie negatívne následky. Ak však máme aj chronický stres, ak ho zdravo filtrujeme, cez prácu s našimi myšlienkami či emóciami, športom či sociálnou podporou, nemusí mať na nás negatívny vplyv.
Prečo niekto vyhorí a iný nie?
Je pravda, že existujú aj individuálne faktory, ktoré tvoria pre jedinca vyššie riziko vyhorenia. Najčastejšie sú to ľudia, ktorí sú perfekcionisti, majú teda na seba niekedy až nesplniteľné nároky. Problémom taktiež môže byť, keď si človek nevie nastaviť hranice a občas povedať aj „nie“.
Potom sa stáva, že neprimerane preberáme úlohy kolegov, a tým sa dostávame do časovej tiesne so svojou vlastnou prácou. Navyše, keď niekto nemá vyvinuté stratégie na filtrovanie emócií a stresu, čo nás podľa mňa nikto bežne neučí, je riziko vyhorenia vyššie.
Čo patrí medzi typické psychické či emočné prejavy? Čo si treba všímať?
Únava, apatia, cynizmus, znížená produktivita či strata motivácie. Môžu sa pridružiť aj fyzické či psychosomatické ťažkosti, ako napríklad nešpecifické bolesti, žalúdočné problémy či zmeny v spánku.
Možno za jeden zo signálov považovať aj to, že človek stráca chuť kontaktovať sa s inými ľuďmi a vyhľadáva samotu?
Áno, strata záujmu o sociálne interakcie môže byť určite jeden zo symptómov či následkov, nepovedala by som však, že je to tak u každého.
Je teda syndróm vyhorenia nevyhnutným dôsledkom dlhodobého stresu alebo sú potrebné aj iné faktory?
Nie, nemyslím si, že syndróm vyhorenia je nevyhnutný, ak má človek napríklad stresujúcu prácu. Záleží na tom, ako vie tieto emócie a stres filtrovať, a aj na tom, akú má podporu od okolia či kolegov. Preto je starostlivosť o duševné zdravie pre ľudí v pracovných pozíciách, kde je vysoký level stresu a zodpovednosti, kľúčová.
Aké typy stresu sú najviac spojené so syndrómom vyhorenia?
Najčastejšie je to chronický, neriešený stres, ktorý sa môže týkať rôznych faktorov – neprimeraného pracovného či fyzického zaťaženia, nedostatku pocitu kontroly, vysokých nárokov či napätia a zlých vzťahov na pracovisku.
