Je šesť hodín večer. Stál tvoj dnešný deň za to?
Bol náročný. Nadránom som cestoval do Bratislavy na nakrúcanie Ranča. Mal som však iba dva obrazy, bolo to v pohode. Unavili ma skôr dopravné zápchy a chodenie po úradoch. Nenávidím to a som v tom naozaj zlý. Neviem si poriadne ani vypísať faktúru.
Ako obyčajne vyzerá tvoja príprava, keď vieš, že ráno nakrúcaš?
Prejdem si texty, ale pri seriáloch ich, našťastie, nemusíme ovládať od slova do slova. Predsa len každý cíti svoju postavu, takže istá voľnosť je povolená. Tak je to aj v postave Braňa, ktorého stvárňujem v Ranči. Som rád, že ide o negatívnu rolu a môžem ukázať jeho trošku narcistickú, egoistickú i manipulatívnu stránku.
Toto podľa mňa zvládam. Pasujem sa však skôr so slovenčinou. Vyrastal som v Košiciach a mojím materinským jazykom je maďarčina. Hovorím po slovensky veľa, ale mám pocit, že sa musím kontrolovať, aby som nemal prízvuk a všetko povedal správne. Mám z toho stres. Našťastie, ak sa vyskytne nejaká chybička, štáb sa zasmeje, opravia ma a ideme ďalej. Posúva ma to vpred.
Na čo sa obyčajne pýtaš, čo ťa zaujíma ako prvé, keď ti ponúkajú novú rolu?
Kedysi som na všetko hovoril áno, takže stačilo, že mi niekto zavolal, a takmer okamžite som prikývol na spoluprácu. Ostatné tri roky sa to snažím korigovať aj tým, že sa viac vypytujem na postavu, spôsob spolupráce, podmienky a podobne. Ranč bol však špecifický.
V čom?
Zavolali mi, keď som nemal najlepšie obdobie a doslova som túžil po práci. Okamžite som teda súhlasil, nič ma nezaujímalo. Beriem to ako osudové.
Znamená to, že keby ti zavolali z iného projektu, vezmeš to všetkými desiatimi, lebo si potreboval zarobiť?
Myslím, že áno. Ale to určite pozná každý umelec, ktorý je na voľnej nohe.
Boli obdobia, že si musel obvolávať kolegov, či by sa nejaká rola pre teba našla?
To zas nie. Keď na tom nie som z finančnej stránky najlepšie, mám svoje malé dabingové štúdio. Počas covidu mi to veľmi pomohlo. Presedel som tam celé hodiny a vyrábal som spoty pre jednu veľkú firmu a distribuovali sa do viacerých štátov Európy. Vtedy dabujem, strihám, režírujem, skrátka všetko. Ale priznávam, nemám to veľmi rád. Je to dosť osamelá práca. Som skôr tímový hráč.
Čo v rámci herectva by si mal rád vo svojom CV?
Chcel by som viac točiť veľkofilmy. Teším sa, že v októbri bude mať premiéru film od maďarského oscarového režiséra Kristófa Deáka. V maďarčine sa to volá Egykutya, čo by som mohol preložiť ako Na jedno kopyto. Je to komorný film, v ktorom sa po 10 rokoch stretnú štyria spolubývajúci z internátu a majú si stále čo povedať. Prežili rôzne ťažké životné situácie.
